Tentokrát chcem hovoriť o udalosti, ktorá vrcholí práve vo chvíľach, keď sa náš Spišský Patriot objaví vo Vašich schránkach. Je ňou referendum o rodine. V prvom rade sa nemienim zachovať alibisticky a referenda sa zúčastním. Otázky, ktoré kladie, považujem za veľmi dôležité a keďže sme my, občania Slovenska dostali príležitosť povedať svoj názor, tak by sme to mali urobiť. Nesúhlasím s tým, že aj neúčasť na referende je prejavením názoru. Podľa mňa je to iba prejavom lenivosti a nezodpovednosti. Je férové prísť do volebnej miestnosti a povedať áno alebo nie. Podľa mňa účasť a výsledok tohoto referenda veľa napovie o stave našej spoločnosti. O jej vzťahu k tradíciám a hodnotám. Už to, že o takýchto otázkach musia rozhodovať obyčajní ľudia, je znamením meniacej sa kultúry v západnom svete. Ja plne rešpektujem vývoj a zmeny, ktoré so sebou prináša. Na druhej strane si vážim tradície, na ktorých Slovensko vyrástlo a riadili sa nimi generácie našich predkov. Vedecko-technický rozvoj prináša nové potreby a možnosti každého z nás. Nemal by však meniť morálne princípy, ktorými sa riadime. Pravda a slušnosť má rovnaké parametre v stredoveku, dnes a snáď aj v budúcnosti. Netajím, že som kresťansky založený politik a tisícky rokov platné „Desatoro“ je v mojom správaní sa alfou a omegou. Mne pri rozhodovaní svedomie hovorí jediné: ak slepý človek nemôže šoférovať, tak pár, ktorý nie je biologicky predurčený na splodenie dieťaťa, by nemal byť vnímaný rovnako ako pár, ktorý na to má všetky biologické predpoklady. Som prvý, ktorý bude obhajovať gejov a lesbičky pri zabezpečovaní všetkých ich ostatných ľudských i občianskych práv, ale nedokážem súhlasiť s tým, že manželstvo ľudí rovnakého pohlavia je to isté, ako to moje. S manželkou a deťmi, ako plodmi našej lásky. Toľko aktuálne referendum.
Aj v januári som si plnil poslanecké povinnosti.
Práca poslanca spočíva aj v niečom inom, nie len zúčastňovať sa zasadnutí zastupiteľstiev. Ja som ako zástupca samosprávneho kraja. delegovaný do dvoch Rád škôl, Gymnázium Javorová a Stredná odborná škola ekonomická, Stojan 1. Každá z týchto škôl má svoje špecifické problémy a potreby. Tie sa snažím nielen. tlmočiť, ale pomáham hľadať aj nejaké riešenia. Poslednú cestu do Košíc na zasadnutie Dopravnej komisie VUC som preto využil na malú „obchôdzku“ po úrade KSK. Nie všade som bol úspešný. Je to však moja povinnosť, klopať na dvere a upozorňovať kompetentných úradníkov na to, čo naše školy potrebujú. A čiastkový neúspech ma určite neodradí.
Na Dopravnej komisii sme podporili výstavbu kruhovej križovatky v Smižanoch. Tej, pri vstupe od Spišského Štvrtku. Odbor dopravy KSK sme požiadali, aby pri jednaniach s autobusovými dopravcami zobrali do úvahy aj požiadavky oblastných organizácií cestovného ruchu. Dozvedeli sme sa aj dobrú správu, že po zmene prerozdelenia cestnej dane dostane náš viac o približne 1,6 milióna eur.
Ako mestský poslanec som sa v januári zúčastnil prvých zasadnutí mestských výborov. Na sídlisku Západ som stretol ľudí plných snahy a dynamiky. Ak sa do ich nápadov a aktivity pridá aj trochu koncepčnosti, Mestský úrad by nemal mať problém vychádzať im v ústrety.
Na Tarči som zaregistroval takmer domácke vzťahy medzi členmi mestského výboru. Novým členom je zástupca Mestského úradu a aj jeho zásluhou to bolo stretnutie konštruktívne, sľubujúce, že to dobré sa zachová a to horšie by sa malo postupne zlepšovať. Jedno ale platí pre všetky mestské výbory. Je dôležité určiť si 3-4 priority a tým sa naplno venovať. V spolupráci s nami, poslancami, ale aj mestskými úradníkmi, ich určite dokážeme v priebehu roka zvládnuť.