Nielen v poslaneckej práci, ale aj v bežnom živote to občas je tak ako v športe. Napríklad v atletike. Nájdu sa šprintéri, skokani, silní vrhači, ale aj vytrvalci. Každý z nich sa snaží dopracovať k úspešnému výsledku iným spôsobom.
Rovnaké typy ľudí som spoznal aj v poslaneckých laviciach Košického samosprávneho kraja (a nepochybne existujú aj iných regiónoch).
Poslanec šprintér sa takmer výlučne riadi emóciami. Správa sa podľa hesla: „Čo na srdci, to na jazyku“. Reaguje spontánne a občas jeho nápadom chýba racionálny rozmer. Problém deravej strechy na škole rieši návrhom: „Poznám jedného chlapíka. Je to môj kamarát. Dajte mu peniaze, hneď postaví novú školu.“ Občas z neho máte pocit, že je skalopevne presvedčený o tom, že v podzemí úradu máme tlačiareň na peniaze a stačí ju len na pár minút zapnúť, aby sme akýkoľvek problém bez váhania vyriešili. Povedzme si úprimne, nie sú to víťazné, ani inšpiratívne typy šprintérov. Šprintéri-víťazi síce tiež reagujú rýchle, ale zvyčajne na základe zdravého sedliackeho rozumu. A neraz sa ich, hoci len čiastkové, nápady dajú uplatniť aj v praxi.
Ja osobne si viac vážim poslancov- skokanov. Alebo aspoň tých z nich, ktorí sa snažia nasadenú latku preskočiť a potom si ju postupne posúvajú stále vyššie. Nájdu sa medzi ale aj takí, ktorí si tú latku síce nasadiam ale potom sa ju snažia nenapádne podliezť. V praxi to vyzerá asi takto: poslanec príde s návrhom, že je potrebné šetriť, napríklad na odmenách pre poslancov. To sa voličom páči. V momente hlasovania za svoj návrh sa ale zdrží, alebo hlasuje proti tomu, čo sám navrhol. Praví skokani vedia odhadnúť svoje sily a možnosti a púšťajú sa do riešenia problémov, ktoré, podľa ich presvedčenia, dokážu zvládnuť. Typickým príkladom môže byť môj spišskonovoveský kolega Paľo Bečarik, či starosta Kechneca Jozef Konkoly. Keď sa do niečoho pustia, z hlavy vyresetujú slová „nedá sa“, „to nezvládnem“.
Špeciálna kategória poslancov, ale aj atlétov, sú vrhači. Dominantný je v ich prípade pocit sily. Logicky najviac sa ich zgrupuje v košiari poslaneckej väčšiny. Pod heslom „vyhrali sme voľby, tak si zvykajte, že všetko bude tak, ako povieme my“ predvádzajú svoju politickú silu. Aj dobré návrhy kolegov z opozície považujú za nerovnosť na ceste, ktorú je potrebné zarovnať valcom dostatočného počtu hlasov v pléne. Tak ako v atletike aj vrhači-poslanci sa radi posilňujú zakázanými prostriedkami. Ak svetové štatistiky hovoria, že sme z hľadiska korupcie piatou najhoršou krajinou v Európskej únii (http://www. transparency.sk/en/slovensko- -je-vo-vnimani-korupcie-piatou- najhorsou-krajinou-eu/), tak je to práca spomínaných politických silákov.
Na záver som si nechal kategóriu vytrvalcov. Aj preto, že sa medzi nich chcem zaradiť aj ja osobne. Vo svojej práci (ale aj v súkromnom živote) sa snažím byť cieľavedomý a vytrvalý. Viem, že cieľ môže byť ďaleko a na ceste k nemu stretnem veľa viditeľných aj skrytých prekážok, že sa objavia krízy, ale urobím všetko pre to, aby som dobehol, aby som sa nevzdal. V maratóne je totiž víťazom každý, kto ho zvládne do konca.
Rasťo Javorský, poslanec KSK
