Parlamentný systém, inak nazývaný zastupiteľskou demokraciu, vymysleli anglickí kolonisti, ktorí v 18. storočí opustili rodnú krajinu a doplavili sa k brehom severnej Ameriky. Tam sa rozhodli začať žiť po novom. Nie ako poddaní kráľa, ale ako zvrchovaní ľudia, zodpovední za svoje životy a konanie iba sebe samým. Romantické predstavy o nezávislom živote sa stretli s realitou.
Novým kolonistom na východnom pobreží dnešných Spojených štátov amerických sa nepodarilo dopestovať to, čo do zeme zasadili a bez zásob potravín by zimu neprežili. Zachránili ich indiáni, ktorí ich nielen nakŕmili, ale aj naučili, ako obhospodarovať tamojšiu pôdu. Vďaka nim obyvatelia 13 kolónií prežili. Pochopili jedno – nemôže sa každá kolónia hrať samostatne na svojom piesočku. Musia ťahať za jeden povraz. Niekto bude pestovať obilie, niekto tabak, ďalší zemiaky, iní budú vyrábať výrobky zo skla, pálenej hliny, alebo šiť oblečenie. Vtedy padlo rozhodnutie: Kaž dá z kolónií si zvolí svojho zástupcu a tí budú spoločne rozhodovať, kto bude čo robiť, ako sa budú rozdeľovať peniaze z predaja výrobkov a dopestovaných plodín. A tak vznikol prvý parlament, v ktorom ľudia preniesli svoje rozhodovanie na jedného zástupcu, ktorého si zvolili. S ním sa dennodenne stretávali a rozprávali o tom, čo chcú, aby za nich presadzoval.
Princíp zostal po 250 rokoch rovnaký. Aj my poslanci zastupujeme ľudí žijúcich na určitom území – v mojom prípade je to Spiš. Hoci nežijeme v kolóniách a neživíme sa pestovaním tabaku, princíp zodpovednosti za ľudí, ktorých v samosprávnom kraji zastupujem, je rovnaký ako v Amerike, v druhej polovici 18. storočia. Čo sa určite zmenilo, sú metódy a spôsoby, ako sa v konkurencii ostatných poslancov presadiť a vybojovať niečo pre Spišiakov. Niečo, čo potrebujú, niečo na čo sa sťažujú, čo by im zlepšilo život. Dnes sa nevrátim z rokovania a všetkým osadníkom oznámim, o čom sme rozprávali a aké rozhodnutia sme prijali. Dnes využívam priestor tohoto článku, aby som tak mohol urobiť a informovať čo najväčšie množstvo ľudí. Tých, ktorí ma volili, tých, ktorí ma nevolili, aj tých, ktorí nevolili nikoho. Zodpovednosť cítim voči všetkým.
Náš okres má najviac poslancov v dopravnej komisii. Verím, že sa naša aktivita prejaví aj pri opravách ciest. Prvou lastovičkou bolo aspoň zaplátanie dier na ceste na Poráč. Najviac sa budeme snažiť o kompletnú rekonštrukciu cesty cez Markušovce, ktorá je naozaj hanbou Spiša. Snažíme sa bojovať aj za Harichovčanov, pretože súčasný stav, keď im zrušili sľúbený diaľničný privádzač mimo obec, je neudržateľný.
Konečne sme dokázali výjsť v ústrety obyvateľom bytového domu na Filinského ulici a odpredali im pozemky pod bytovkou.
Veľké stavby sú postavené z malých kamienkov. Tak nejako vnímam aj prácu poslanca. Bolo by naivné veriť, že vybavíme zázraky. Bolo by ale nezodpovedné nebojovať aj za tie, na prvý pohľad, menej dôležité riešenia problémov našich obyvateľov. Bez rozdielu veku, národnosti, vierovyznania, či bohatstva, ktorým disponujú. Aj preto očakávam od ľudí podnety a návrhy, čomu by sme sa mali ako poslanci samosprávneho kraja, prioritne venovať.
Rasťo Javorský, poslanec KSK
