Dvadsať štyri ročnú slečnu, Dominiku Vojtášovú bavilo „výtvarníčiť“ už od mala. Veľmi rada vymaľovávala detské omaľovánky a kreslila rôzne zvieratá. V štyroch rokoch prišla na talentové skúšky do ZUŠ- ky. „Ocko ma vzal do obrovskej budovy, kde po chodbách znel klavír a bolo tam vyvesených mnoho farebných kresieb a malieb detí. Ja som ako prvý obrázok namaľovala Červenú čiapočku a vlka, ktorý sa skrýval medzi stromami. Za veľké základy výtvarného umenia vďačím pani učiteľke Erike Černíkovej a Janke Nahálkovej,“ hovorí úspešná výtvarníčka.
Výtvarný talent zdedila po svojom pradedovi, Matejovi Vojtášovi. „On je mojim rodinným vzorom. Bol zakladateľom a prvým riaditeľom Okresného vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, bol tiež tvorcom slovenskej historickej prózy. K jeho najznámejším dielam patrí román Tatárska pohroma (1943) a román Kumánska krv (1947). Zaoberal sa aj archeológiou a samotným maliarstvom. Najradšej maľoval svoj rodný kraj, Spiš, rôzne zákutia Slovenského raja a podobne. Ako dieťa som pred jeho obrazmi vedela sedieť večnosť, skúmať každý detail a jeho ťahy štetca,“ prezradila.
Šikovnú výtvarníčku najviac vystihuje kresba ceruzou a farbičkami. Nespí však na vavrínoch a kráča s dobou. „Snažím sa ísť vpred s novými technológiami. Pribudla mi digitálna kresba a maľba,“ ozrejmila.
Dominika vyhrala na strednej škole súťaž o najlepšie logo školy, ktoré sa dodnes používa na gymnáziu na Školskej ulici. Na treťom mieste skončila v celoslovenskej súťaži o návrh vlastného billboardu. „V súťaži bojovalo 1 137 ľudí a billboard bol mesiac v Spišskej pri Lidli.“ Dominika ilustrovala tri knihy. „Som autorkou ilustrácie v knihe Ruženy Kormošovej, s názvom Po stopách pamäti. Ilustrovala som tiež dve knižôčky pre deti. Prvá sa volá Rozprávkové menu pre malého speváka, od Lucii Bukovinskej a druhá vyšla prednedávnom, s názvom Spoznaj Ďurkovec.“ Dominikinu tvorbu si môžete pozrieť, v spomínaných publikáciách, či na jej facebookovskej stránke: Vojtášová Art.
Úspešná výtvarníčka sníva o vlastnej výstave. „Chcem, aby ľudia videli moje diela v životnej veľkosti. Mojim životným snom je zanechať za sebou nejakú stopu/ odkaz, v podobe vlastných diel, ktorý tu bude pretrvávať, aj keď tu už ja nebudem,“ vyhlásila. Mladá žena verí, že uplatnenie nájde aj v rodnej Spišskej Novej Vsi. Tvrdí, že v našom meste je množstvo šikovných výtvarníkov, fotografov, či grafikov. „Je stále viac ľudí, ktorých výtvarné umenie oslovuje a stále viac ľudí sa ním necháva unášať. Rok, čo rok má výtvarné umenie čoraz väčšiu moc. Dennodenne sme nevedomky obkolesení obrazmi, plagátmi, fotkami, či maľbami.“
Spišská Nová Ves je baštou umelcov. Dominika hovorí, že výtvarné umenie v našom meste napreduje a cítiť podporu. V lete bola v parku pri veľkej fontáne výstava „Umenie v parku“. „Táto výstava je pre mňa veľmi zaujímavá. Prenáša umenie z interiéru galérií do exteriéru parku, do prírody, kde si idú ľudia oddýchnuť. Tak je umenie pre ľudí prístupnejšie a lákavejšie. Mnoho výtvarníkov podporuje i galéria umelcov Spiša. Ocenila by som v Spišskej Novej Vsi festival Biela noc, ktorý je v Košiciach, či v Bratislave. Oživil by Spišskú umeleckou hrou svetla a hudby.“
Dominika vidí na Spiši i v samotnej Spišskej obrovský potenciál. Podľa nej je to jedno z najkrajších miest Slovenska. Niet divu, že tento rok získala ocenenie najkrajšie mesto Slovenska. „Žijeme v okúzľujúcom kraji, ktorý je potrebné si vážiť a chrániť. Zapracovala by som na lepšej propagácií a rozvoji cestovného ruchu. Mohlo by to zabezpečiť aj dostatok pracovných príležitostí,“ myslí si.
(sim)
