Vytrvalci sa v pekle neupiekli. Raj sa stal ich vykúpením

Peklo a raj. Dve veličiny, ktoré stoja oproti sebe už od počiatku vekov, sa začiatkom septembra na Spiši spojili do vydarenej bežeckej udalosti. Traja bežeckí nadšenci zo Spiša sa rozhodli zorganizovať ďalší ročník Pekelného behu rajom.
Druhý ročník prilákal početnú enklávu bežcov. Čakala ich pekelná skúška
Na začiatku je vždy myšlienka a snaha niečo urobiť. „Organizačný team sa každoročne trmáca po celom Slovensku za trailovými bežeckými pretekmi. Dokonca v Smolníku vedia chalani z Vitalcity zorganizovať špičkové zápolenia v teréne. A u nás na Spiši, v Slovenskom raji, neboli jediné preteky, ktoré by sa konali na horských chodníkoch. Tak sme si povedali, že snáď nie sme jediní traja bežci, ktorí by chceli v raji súťažiť. Zároveň sme chceli ukázať krásy Slovenského raja iným bežcom, a tak sme sa rozhodli zorganizovať Pekelný beh rajom,“ vnáša svetlo do zrodu tejto myšlienky jej spoluautor Peter Hanula. A to, že sa tento nápad „chytil“, dokazuje aj fakt, že druhý ročník prilákal na chodníky nášho národného parku až 187 borcov, odhodlaných popasovať sa s touto náročnou výzvou. Organizátori pre nich pripravili dve varianty. Tú kratšiu SHORT, ktorá ich previedla cez Čingov, ústie Kyseľa na Kláštorisko a späť cez Čertovu sihoť, absolvovalo 86 bežcov, 24 žien a 42 mužov. Nabitejšia však bola trať ULTRA, tá veru dokonale preverila pripravenosť a odolnosť zúčastnených. 84 mužov a 17 žien absolvovalo dlhšiu verziu, ktorá previedla borcov takmer celým Slovenským rajom. Štart bol na Čingove, cez Bikšovu lúku sa bežci vyštverali na Medvediu hlavu až do Novoveskej Huty. Odtiaľ cez Čertovu hlavu až na Mlynky. Zejmarskou roklinou na Geravy, cez Glac na Kláštorisko a Podlesok. Cieľ, cez Ihrík, bol opäť na Čingove. „Úplne najkrajším zážitkom bolo vidieť všetkých zúčastnených spokojných v cieli. Určite si siahli na dno svojich síl, veď preto má trať názov pekelná. Výbeh na Čertovu sihoť je asi tým najpekelnejším bodom na celej trati, no som rád, že bežci náročné podmienky zvládli a unisono tvrdili, že sa im preteky páčili. Veľmi ma teší vysoký záujem nežnejšieho pohlavia, ženy zasa raz ukázali, že sa dokážu pripraviť aj na takýto typ behu. Najstarší absolventi behu boli zo Spišskej Novej Vsi, pred pánom Smolárom a pani Bendíkovou treba sňať povestný klobúk z hlavy. Najmladším účastníkom bol Miki Rybecký z Bratislavy, tomu v rodnom liste svieti rok narodenia 2001. Čo sa týka Spišiakov, tí sa na domácej trati veru zahanbiť nedali. Štefan Sumerling vybojoval na trati SHORT striebro, piaty skončil Ján Hlavačka, “ zhodnotil druhý ročník Hanula.
Ak sa chce, všetko sa dá. Organizátori sa dohodli aj s ochranármi
Keďže celá trať Pekelného behu rajom vedie cez Národný park s najprísnejším stupňom ochrany prírody, zaujímalo nás ako si organizátori poradili s komunikáciou s dotknutými subjektami. Predsa len ochranári neradi vidia akúkoľvek činnosť v týchto priestoroch. „Musím vysloviť veľkú vďaku všetkým dotknutým subjektom. Čelom sa postavili k tomuto projektu všetky organizácie, ktoré sme oslovili. Správa NP, kde nám pomáhala p. Škorvánková, Ministerstvo životného prostredia, Štátne lesy SR (p. Vanous) , Lesy mesta Spišská Nová Ves, ako aj starostovia jednotlivých obcí si pri tej všetkej byrokracii našli čas a pomohli nám. Vybavovanie povolení zabralo nejakú dobu, ale spolu sme to napokon zvládli,“ skonštatoval Hanula. A v „ďakovačke“ pokračoval. „Bez všetkých tých dobrovoľníkov, sponzorov, partnerom, či zamestnávateľov, by tento skvelý projekt nevznikol. Pekelnému behu rajom však tú najvýraznejšiu pečať vtláčajú práve bežci, ktorí nám zachovali priazeň a ja pevne verím, že sa im u nás páčilo. Urobíme všetko preto, aby bol ročník s poradovým číslom tri opäť úspešnejší a ešte pekelnejší,“ dodal na záver spoluorganizátor Peter Hanula.
Oliver Buza