Lokálpatriot Spiša, Viktor Mitter miluje šport vo všetkých jeho podobách. Športu zasvätil celý svoj život. A to už nestor športu v Spišskej Novej Vsi oslávil svoje okrúhle 80-te narodeniny.
Viktor Mitter = všestranný milovník športu. So športom začal „randiť“ už ako malý chlapec. „Každú voľnú chvíľku som sa venoval pouličnému futbalu, pige a stolnému tenisu. Aktívne som začal športovať ako žiak futbalového oddielu TJ Lokomotíva. Po opakovanom zranení členka na nohe mi tréner „Piké“ Fabián odporučil, aby som s aktívnym futbalom skončil. Preto som začal hrať stolný tenis,“ zaspomínal na svoje športové začiatky.
Po čase chytila Viktora za srdce aj atletika. „Fajčil som od svojich 14 tich rokov. Zdravo som sa naštval, s cigaretami som skoncoval. Začal som systematicky trénovať. Atletike som sa venoval ako samouk. V meste chýbala atletická dráha. To ma ale od behu neodradilo. Behával som v lese, v okolí Blaumontu, od kameňolomu po tisícročnú kaplnku a späť,“ vysvetľoval. K behaniu v lese postupom času prilákal aj svojich ďalších rovesníkov. Pán Mitter pretekal v cezpoľnom behu, ale aj v behu na stredné trate. „V rámci Armádnej spartakiády v cezpoľnom behu na 8200 metrov v Zbirohu pri Plzni som sa v priamom súboji stretol s viacnásobným olympijským víťazom, Emilom Zátopkom,“ hovoril. Viktor štartoval v cezpoľnom behu i na majstrovstvách okresu a kraja. Pretekal aj na majstrovstvách ČSR atlétov. Kvôli chronickej bronchitíde, Viktor často krát dobiehal do cieľa len nesmiernou silou vôle. Na atletiku celkom nezanevrel. Okrem aktívneho bežca, neskôr pôsobil ako rozhodca, tréner, atletický štatistik, no organizoval aj množstvo atletických súťaží.
V roku 1964 sa stal členom Horskej služby v oblasti Slovenský raj. „Za 30 rokov som sa v Horskej službe podieľal na stavbe domu Horskej služby na Kláštorisku, na záchrannej stanici Horskej služby na Dedinkách a vypracoval som zjednodušenú projektovú dokumentáciu stavby záchrannej stanice Horskej služby, ako vzor pre ostatné oblasti horských služieb na Slovensku. V pohotovostných službách na Čingove a Kláštorisku som odslúžil takmer 5 tisíc hodín,“ priblížil svoju kariéru horského záchranára.
Viktor miloval prírodu v Slovenskom raji, preto začal s organizovanou turistikou v turistickom oddieli Tatran Spišská Nová Ves. „Na túry sme chodili v rámci oddielu, ale aj po krajských, slovenských a celoštátnych podujatiach,“ spresnil. 80 ročný jubilant „zabrdol“ aj do basketbalu v našom meste. „Zabezpečil som sálajúcu pec do telocvične, aby družstvá počas tréningov nezamrzli. Zafinancovali sme to z prostriedkov akcie Z, ktorú som na mestskom výbore riadil,“ ozrejmil. Veľká vďaka patrí pánovi Mitterovi aj za telocvičňu Nad Medzou. „Pričinil som sa o zvýšenie svetlej výšky o 60 cm, aby sa v nej mohli hrávať zápasy II. ligy mužov. Bez toho by sa II. liga v basketbale musela hrávať na cudzích ihriskách, napríklad v Poprade, či vo Svite.” Viktor Mitter si z rozhodcovskej stoličky vyskúšal basketbal aj rozhodovať a zaslúžil sa o výstavbu športovej haly TJ Tatran. S aktívnym športom definitívne skončil iba pred štyrmi rokmi, presne 26. apríla 2010. „Na záverečnej túre akcie „100 jarných km“ som utrpel úraz. Vďaka Božej prozreteľnosti nešlo o smrteľné nešťastie,“ vysvetlil športovec telom i duchom.
Pán Mitter pochádza z jedenástich súrodencov. Svojim rodičom sa narodil ako desiaty v poradí, v metropole Spiša. „Aj keď som počas života vystriedal viacero zamestnaní vo viacerých mestách, zostal som verný rodnej Spišskej Novej Vsi. V Iglove mám trvalý pobyt takmer 80 rokov,“ prezradil. Novoveskému patriotovi z našej redakcie želáme do ďalších rokov najmä pevné zdravie.
-sim-
