Mňe še bars pačja slovenske ľudove porekadla a bo dňeška budzeme pjesc, ta hňed na uvod rucim jedno: JAK ŠE DO RURI ŠTURI, TAK ŠE Z RURI VICAHŇE. Ja som sebe najsamperfši začal pjesc vlasni hľeba a darilo še, šak aj Kamila Magalova še išla za ňim v teľeviznej kuhiňi zabic a asistentka režije Klaudia mi dodňeška vipisuje zamilovane emajli. Potim som prešaltoval na druhi stupeň a proboval som aj kifľiki, šak tote gumene z obhodu su dobre tak akurat pre moju vnučku, bo še jej režu horne zubki a tak ma co žuvac. Za sociku še porekadla vimeňili za hesla, ta ku kifľikom hňed pridavam: LEŇIN ŽUL, ŽUJE A BUDZE ŽUC, (f kapitalizme zmeňeno na
RED-BUL, JE A BUDZE). A potim zme še f karčmoch až do osemdzešat dzevjateho šmjali na obľubenich, jak: SO SOVIETSKYM ZVAZOM NA VEČNÉ PERO abo FEBRUÁR 1948, VÍŤAZSTVO PRACUJÚCEHO ĽUDU NAD ZDRAVÝM ROZUMOM. Ľem trebalo davac pozor na takich, co mali na očoch napisano ODPOČUVAJ V POKOJI a trimali še hesla KEDZ PIC, TA PIC A KEDZ ROBIC, TA PIC. Ja som še potim trimal mojej kamaratki, bo ĽEPŠA KATKA V HARSCI, JAK OĽGA ZABLACKA NA DACHU a dobre som urobil, šak mi dvacateho osmeho februara do uha pošepkala, jak dobre kifľiki, v Smolňiku, jej macer Kristina, robila. A bo som obidve poznal ta ostava pridac posledne: JAKA MATKA (A ŠRUBA), TAKA KATKA (A ZAVIT).
Co na osem kifľikoch idze?
štverc kila hladkej muki, dva deci mľeka, polka droždža, das tricec grami masla, kuščičko cukru a soľi, žoltko a na verch posipac hrubu krištalicku soľ
Jak še šicko f Smolňiku krucilo ?
Začňime s Katkinu macer, Kristinku, bo aj za ňu zme kediškaj hodzili do Smolňika na služobne cesti. Cale Osvetove stredzisko, ľepši pevedzeno, to, co še vešlo do Volgi. Šak Kristinka tam doobeda krucila s paľcami v tabačarňi cigari, poobedze v pekarňi fajne „zalcštangerle“ a večar so zadkom pri borovičke. Viňehajme tabak, bo kuric ňe je zdravo a aj paľenku, bo potim še cali švet kruci ňe kolo slunka, aľe kolo jej zadku. Ostava nam ešči ukazac, jak še krucila Kristinka- kolo kifľikoch v Smolňickej pekarňi.
Umije sebe poradňe ruki, žebi ňebuli čuc za tabakom a do misečki naľeje kus mľeka, prida cuker, soľ, droždže a s vidľičku pomagľa. Položi na ceple mesco a ňeha das dzešec minuti odstac. Kukňe do ťehoťenskej kňižki, zapňe počitadlo v hlave a radši še vraci k misečke s kvaskom. Prisipe muku, prida maslo a zrobi huste cesto. Zakrije s rentu a odloži na ešči cepľejše mesco, jak predtim.
A bo ma teraz hodzinu času, kim vikisňe (cesto, ňe ona), šedňe na otoman, vicahňe zos šufladki stare fotki a rije še v ňich, zakľa ňenajdze jednu s takim cmafšim Kubancom, co prišol do Smolňika zaučic našo ženi, jak še šulaju orginal cigari. A asi to robil dobre, bo o dzevec mešace še jej narodzila kučerava Katka. Presňe tota, co mi teraz šepka do uha, jak še smolňicke zalcštangerľe robja.
Vikisnute cesto še položi na pomučenu desku, rozvaľka das na cantimetrovu hrubku, nareže na osem rovnake kuski a tote še stočja do roladički. Položja še na vimascenu bľahu, zhora še potru s rozšprudľovanim žoltkom a posipu s hrubu soľu. Ochabja še ešči das dzešec minuti ľem tak, žebi dokisli a prišol čas šturic ich do ruri na petnasc minuti pri dvestodvacec (pozor! ňe volti) stupňe, naj še peču.
Od našich časoch v osvetovej roboce už prešlo veľo roki. Za Kristinu nas to dajak ňecaha, bo už dokrucila, volgi na našich cestoch už tjež ňevidno a tak ostala ľem Katka, co bije s naturu na macer, aľe s fizijonomiju na oca, za fetrim furt kolo Troch kraľoch ľeta do Havani. A jak še vraci, ta je ňeľem, že odihnuta, aľe aj hňedša a aj vlasi še jej krucja tri razi teľo, jak pred Gašparom, Blatazarom a Melicharom.
Bo jak (h)vari klasik: DO SMOLŇIKA DAĽEKO, NA KUBU EŠČI DAĽEJ
JAK CE LAPI ZA KRISTINKU ŽAĽ, TA SEBE NAĽEJ
ĽEM VIČARAJ KUBANSKI RUM, ZA ŠPISKU ŠĽIVOVICU
ŠAK AJ KATKA ZNA KRUCIC, JAK JEJ MACER, S RICU
Michal Buza st.
