E – EJA A JEJ EJ DAMSKE MESKO
Ja mam s Eju, jak še v odbornej ľiterature piše, pravideľni stik. Dva tižňe je v Esterajchu pri svojej babke a dva tižňe potim doma pri „svojim dzedovi“. Pravda, rakuska Oma (co ma kus po dzevedzešatke) potrebuje inakšu opaťeru, jak slovenski Opa (co caha ku šedzemdzešatke). Babku treba skoro rano zobudzic s nabifľovanu vetu: „gut gešláfen?“, prebaľic, umic, učesac, nakarmic, nafutrovac s pilulkami a viložic na zahradu s nabifľovanu vetu: „leb vól“. Žebi mohla nostalgicki kukac na kopce za dzedzinu a rozmišľac, comu še jej vlasne dzeci na ňu vi…. kašľali. Ja stavam sam kolo dzešatej, prebaľeni som už od osemdzešateho dzevjateho, umivam še ľem dva razi do tižňa, žebi som narovnal faldi na čole a na tote dzešec vlasi? Škoda zodrac hrebeň. Na frištik vrubem kaveju a potim idzem do Fajrontu, nostalgicki kukam na kelnerku a čekam kedi mi zabrinka mobil, bo je parni tidzeň a budze volac Eja, že prišli našo „hvjezdne hviľe“ a začiname o pol jednej s fajnim obedom.
Co tam Eja dava?
kare zo šviňi, udzenu slaňinu, platki ajdamskeho siru, soľ, čarni mľeti peper, baraňje rohi, abo feferonki, žeľenu papriku a cebuľu, gruľe, maslo a žeľenu petrušku
Jak to Eja robi?
Ňeznam, jak to robi, že už podľa hlasu v telefoňe zna, či šturi do ajdamskeho meska feferonki, abo rohi z barana. Dluhoročnim viskumom som šak prišol na to, že jak še do teľefonu vidristavam a ňeodpovedam s jednoduhu vetu“ už idzem“, ta Eja dava do ajdamskich feferonki a kelnerka do piva cijankali.
Ostatne normalne ľudze ňešpekuluju a možu začac pripravovac recept na ej damske mesko a la Eja. Švinske kare še nareže kantom, aľe perfši raz ňe calkom do konca, bo až druhi rez je durchom, ta že už mame na denku falat, co vižira jak kešeň (pre slovakoch prekladam- vrecko) a tim padom dostaňeme vekšu plochu, do fterej potim budzeme šturac polnku. Bo pametajce. Vecej mesca- vecej slaňinki, sira, feferonkoch, abo rohoch a aj papriki a meska budu ščavičkovacejši šmakovac. Jak mame narezano, s tlučikom vikľepeme, osoľime, popeprime a možeme sebe pririchtovac polnku.
Zakladom polnki je sir Eidam, co pohadza z Holandska a ja dodňeška krucim s hlavu, jak tote ich veťerne mlini, či mohli prave holanďaňe (co virabaju paradne siri) urobic take čudo, co je bez barvi, šmaku a naviše nešmerdzi. Asi je to zato, bo v šesnastim storočju, jak krasavci dobijali svojo kolonije, ta ho brali na palubu, bo še ňepsul a aňi domorodcom ňešmakoval a tak namorňikom na loďoch ňevižreli zasobi. Radosc ma z teho sira aj Bukofski, bo ajdam ma bars mali obsah tuku a radosc ma z ňeho aj Eja, bo je lacni a pri pečeňju še ňetopi a ňeviľeva z mesovej kešeňki. No a radosc mam nakoňec z ňeho aj ja, bo Bukofski z roka na rok mudrejši, Eja z mešaca na mešac bohatša a kelnerka vo Fajronce zo dňa na dzeň s kratšu kidľu.
Teraz še na rozškireni švinski kešeň pouklada platek sira a na cenko narezane šajbički udzenej slaňini. Na inim mescu še zakľa pririchtuje aj magľajz z opečenej cebuľi a na drobno narezanich feferonkoch (abo baraňich rohoch) a žeľenej papriki. Tu treba povedzec, že fantaziji še medze ňekladu a polnka može bic aj ina, ľem jak viňehace sir, ta še už mesko ňebudze volac ajdamske.
Šak kelnerka z Fajrontu tam štura oščepok a zato še jej mesko vola Zbujňicke A aj ja furt kedz idzem z karčmi cez obhod, ta kupujem ku obedu bjele vinko a poľne maki a jak idzem od Eji nazad, ta stačja bjele margareti, bo kupovac červene vino do karčmi je ekonomicka šalenota. Zmeska še prida na kešeň, zavre še a zaštopka, najľepši zos kovovim šparadlom a zapeka v horucej rure. U Eji še už medzitim varja aj gruľe f šupke. Zabrinkam, visciskam domacu paňi, gruľe premijem zos vlažnu vodu, ošupem, narežem na koľeska, osoľim, vivaľam v kastrole s maslom a nadrobno narezanu žeľenu petrušku a podavam ku ej damskemu mesku.
Hvjezdne hviľki u Eji še furt vidarja, bo zme še dva tižňe ňevidzeli a po dvoch tižňoch sebe zaš na dva tižňe od sebe odihňeme, žebi zme še mohli cešic na dalše dva tižňe. A aj kelnerka vo Fajronce zna, kedi me ňetreba rušac. Šak jak viložim na stol k poldecaku a pivu mobil, ta som pre ňu na dalše dva tižňe, jak še piše v odbornej ľiterature, ňepoužiteľni.
Bo jak hvari klasik: JAK JE EJA V ESTERAJCHU, TA MA RADOSC KELNERKA
A ČAPUJE PIVO S PENU, JAK NAJĽEPŠA FRAJERKA
HORŠI ŠAK JE, KEDZ SU DOMA NARAZ DVA ŽENI
JAK MI MOBIL ZABRINKA, HŇED JE PIVO BEZ PENI
Michal Buza st.
