SNV- POD TEPLIČKOU- TEPLIČKA- ROVEŇ- ŠAFÁRKA- ŠUFERLAND- LABKOVÁ- ZÁVADSKÉ SKALKY- ZÁVADKA- ROVNÁ LÚKA- POD HOLÝM VRCHOM- PORAČ- MATEJOVCE N/H- OĽŠE- MARKUŠOVCE- SNV
Naposledy som Vám sľúbil, že si v tomto roku vyskúšame ešte jednu cykloturistiku a keďže počasie aj na úvod októbra ukazuje prívetivú tvár, vybral som sa na svojom „elbíčku“ na východ do hôr, sledujúc trasu po rusínskych dedinách vo Volovských vrchoch.
Vyštartoval som o deviatej hodine, keď sa už vymrazený októbrový vzduch trocha zohrial a okolo Hornádu a Madarasparku som po asfaltke dorazil Pod Tepličku, kde už na mňa čakalo prvé stúpanie do prvej rusínskej obce mojej trasy- na TEPLIČKU. Hneď na jej konci sa cesta zmení na typickú poľnú, s udupanou hlinou, trčiacimi kameňmi i mlákami, čo tu ostali po nedávnych dažďoch. Keď sa ale človek rozhliadne okolo seba a začne vnímať krajinu, oči i duša sa zaradujú, lebo lesy si už navliekajú na seba typický pestrofarebný jesenný šál , rozorané polia zaujmú tmavým okrom a listnáče farbia paletu hôr od žltej po tmavočervenú. Cesta, až po Šafárku, s modrým céčkom, vedie v podstate južným smerom, traverzom, dlhou dolinou a neskôr sa skrúti do ľava a v krátkom stúpaní, už po zelenej, vystúpa až k prvým chalupám na BINDTE.
Za križovatkou sa chvíľu veziete po asfaltke, ale potom sa, sledujúc zelenú cykloznačku, vydáte mierne vpravo, do listnatého lesa, s krátkym, ale sviežim stúpaním, hore na Závadské lúky. Druhou typicky rusínskou obcou na našej cyklotrase je ZÁVADKA. Je posadená na južnom svahu a prichádzate k nej okolo Závadských skaliek.
Mne sú rusínske obce na Spiši (aj tie v Levočských vrchoch) naozaj srdcu blízke, lebo sú situované na kopcoch, v horskom teréne. Rusíni sem prišli v druhej kolonizačnej vlne a zo svojho domova si priniesli práve tento „podhorský“ charakter spôsobu života.
Závadkou vystúpate prudko, ale krátko hore na rozľahlé lúky, odkiaľ sa otvárajú nádherné pohľady smerom k údoliu rieky Hornád, Spišskú Novú Ves máte ako na dlani a v pozadí, na horizonte, sa na vás gýčovito škeria, už snehom poznačené končiare Vysokých Tatier a bielo sivé chuchvalce oblakov. Túto idylu si užívate temer až po Smrečinu, kde vás trasa zavedie do partií s brezovými a smrekovými porastami. Cesta je aj naďalej trávnato- kamenistá a vedie v podstate po hrebeni kopca.
Tu ma krajina už ani neprekvapila, lebo ju poznám z pešej turistiky, prekvapením pre mňa bola skôr príroda. Hoc som jedno oko nespúšťal z okolia cesty, aj na tých najideálnejších miestach nebolo po hubách ani stopy a navyše lesom sa neniesli typické zvuky ručiacich jeleňov. A tie dva kozáky, pohodené v tráve, mi tu asi, ako provokáciu, zanechal nejaký hubár.
Pomerne dlhá časť cyklotrasy okolo Sivej Skaly ma nakoniec doviedla na dostrel k Holému vrchu, tu sa cesta obrátila na severovýchod a v miernom zjazde som nakoniec došiel cez les na lúky pred PORÁČOM. Samotná obec pôsobila ospalým dojmom a pri prejazde cez ňu som stretol akurát zopár psov, našich spoluobčanov a mamičku, tlačiacu kočiar. Za Poráčom sa modrá turistická značka obrátila definitívne na sever, v prudkom krátkom stupáku som vyšliapal nad dedinu a po rozsiahlej lúke sa spustil dole, k údoliu rieky Hornád. Táto lúčna časť cyklotrasy silne pripomína už prejazdené kilometre predtým a končí na hornom konci MATEJOVIEC. Ako ináč NAD HORNÁDOM. Tu sa v strede obce napojíte na Spišskú cyklomagistrálu, zmeníte farbu značky na červenú a obrátite sa smerom na západ. V spoločnosti hlavného železničného ťahu po pravej ruke, dôjdete po rovine až do Oľše a odtiaľ v pohode už po hlavnej ceste do MARKUŠOVIEC. Za Markušovcami na vás čaká ešte jedno prudšie stúpanie, ale zasa výhľady z kopca na naše mesto sú tu tiež obdivuhodné, najmä, ak sa vydarí počasie, tak, ako mne v tento krásny deň babieho leta.
4. októbra som takto prešiel, lepšie povedané prejazdil, päťdesiat dva kilometrov, cca 50% s pohonom Eko, 25% s pohonom Tour a zvyškom bez el. podpory. Cesta mi trvala 4 hodiny a maximálne prevýšenie na trase bolo približne 500 metrov.
Ja viem, že pre naozajstných fandov cykloturistiky sezóna vlastne nikdy nekončí, ja si ale po dva a poltisíc tohoročných kilometroch nechám urobiť generálku bicykla, zaparkujem ho na dobrom mieste a na cyklotrasách po Spiši sa možno stretneme až niekedy v máji budúceho roka. Zatiaľ DO BICYKLOVANIA.
Michal Buza st.
