Svetový bronz z Kanárskych ostrovov zakotvil na Spiši

Španielske Tenerife hostilo svetový karatistický juniorský výkvet. V novembri sa tam uskutočnili Majstrovstvá sveta kadetov, juniorov a borcov do 21 rokov. Malebný ostrov v Atlantiku privítal 1634 súťažiacich zo 107 krajín. V slovenskom reprezentačnom výbere figurovali aj traja zástupcovia KK Iglow Spišská Nová Ves a jedna z nich, Zoja Zimnikovalová, vybojovala jedinú slovenskú medailu.
Od sopečných pláží až po bronz. Cesta za ním bola vykúpená aj bolesťou
Tá mala bronzový lesk a sympatická blondínka ju vybojovala v kategórii kadetiek do 54 kg. Zojina cesta k nej bola plná úskalí a nebezpečných súperiek. V prvom kole mala voľno, no od druhého sa začal ten pravý karatistický boj. „ Dá sa povedať, že hneď prvý zápas v druhom kole proti Turkyni Gozutokovej bol tým najťažším. Chvíľu mi totiž trvalo, kým som sa dostala do tempa, no napokon som ju dokázala poraziť,“ začína opisovať svoju bronzovú cestu Zoja. Tej sa do cesty v treťom kole postavila Bosniačka Subašičová a hoci začiatok našej reprezentantke príliš nevyšiel, úspešným kopom na hlavu zvrátila stav a prebojovala sa už do štvrtého kola. V nej ju čakala Rakúšanka Devigiliová. „Vedela som, že ak vyhrám, budem bojovať priamo o jednu z medailí. Pocitovo to bol určite najhorší zápas. Súperka mi v úvode uštedrila zopár bolestivých kopov na brucho, no potom sa mi ju podarilo vytlačiť z vymedzeného územia, vďaka čomu som dokázala triumfovať.“ Zoji sa tak otvorila cesta k medaile, no v semifinále ju čakala neskoršia majsterka sveta Srbka Perovičová, s ktorou mala zverenkyňa Jara Javorského negatívnu bilanciu. „Určite tam bol aj rešpekt z toho, že posledný spoločný zápas kvalifikačného turnaja na MS v chorvátskej Rijeke som prehrala a úprimne priznávam, že som to mala v hlave. Celý zápas som bola ustráchaná a napokon to skončilo mojou prehrou.“ Zimnikovalovú tak čakal súboj o bronz, ktorý bol o to ťažší, že na opačnej strane stála domáca reprezentantka Pereirová. Zoja však náročnú úlohu zvládla, po boji zvíťazila 3 – 0 a zavesila si na krk historickú bronzovú medailu. „Samotný zápas bol veľmi napínavý a bojovalo sa v skvelej atmosfére. Domácu hnal početný dav fanúšikov, no aj naša slovenská výprava urobila poriadnu „atmošku“, v ktorej bolo radosť zápasiť. O to väčšie bolo moje nadšenie, keď som dokázala vyhrať. Tie pocity keď mi vešali na krk bronzovú medailu sú neopísateľné, bola som veľmi hrdá a šťastná, že sa mi to podarilo,“ skonštatovala čerstvá bronzová medailistka z MS. Jej kariéra začala v ôsmich rokoch. „Mne odmalička učarovalo bojové umenie. S rodičmi sme zistili, že v Spišskej Novej Vsi funguje úspešný karatistický klub, tak sme sa tam išli pozrieť a chytilo ma to. Klub pracuje na vysokej profesionálnej úrovni, sú tú kvalitní tréneri. Presne im, rodičom, ako aj spolubojovníkom z KK Iglow by som moju medailu chcela venovať.“ Hovorí sa, že s jedlom rastie aj chuť a naša mladá nádejná reprezentantka s týmto tvrdením súhlasí. „Každý športovec by mal mať tie najvyššie ciele. Bude náročné obhajovať post slovenskej jednotky, dievčatá sa budú chcieť proti mne vytiahnuť. Čakajú ma ME v ruskom Soči, kde by som chcela urobiť tiež dobrý výsledok. A postupne sa posúvať ďalej a napredovať.“ Zoja počas ciest pomaly spoznáva svet a nezabudnuteľné zážitky si odniesla aj z Kanárskych ostrovov. „Učarovali mi hlavne čierne sopečné pláže, také niečo som videla prvýkrát v živote. More bolo super, takisto hotel, v ktorom sme boli ubytovaní. Voľný čas som teda využila naplno, no najpodstatnejšou bola koncentrácia na preteky. Som veľmi rada, že som to zvládla a že som napokon vybojovala bronz,“ uzavrela rozhovor o tenerifskej medaile nádejná 15 – ročná Spišiačka.
Až traja Spišiaci pod vedením úspešného trénera okúsilo atmosféru MS
Tú mal „pod palcom“ úspešný karatista, momentálny šéftréner KK Iglow Spišská Nová Ves Jaroslav Javorský. Ten bol priamo pri zrode tenerifského úspechu. „Najskôr chcem zdôrazniť, že v slovenskej reprezentácii boli až traja zástupcovia nášho klubu, v užšej nominácii dokonca deviati. Okrem Zoji, bojoval v Tenerife aj Dominik Imrich a Sára Krivdová. Dominik už pozná pocit medailistu z MS, ten bol v minulosti dopriaty aj Andrejovi Harničárovi, dá sa teda povedať, že náš klub je v rámci Slovenska veľmi úspešný. Ale späť k Zoji. V prvom rade mala kusisko šťastia, ale aj to neodmysliteľne patrí k športu. Trochu ma hnevá jej semifinálová prehra, ona to vzdala už v hlave a to sa ťažko prekonáva. Celkovo som však s jej vystúpením spokojný. Určite je veľkým talentom, ona má takú chlapčenskú povahu, čo považujem za jej najväčšiu devízu. Mám však také skúsenosti, že najväčšie talenty „odchádzajú“ najskôr, verím, že to nebude jej prípad. Musí na sebe veľa pracovať, len tak bude ona, no aj všetci ostatní v našom klube napredovať,“ zhodnotil vystúpenie svojej zverenkyne úspešný spišskonovoveský tréner.
Oliver Buza