Nie je to až taká stará história, keď sa náš zimný štadión otriasal skandovaním preplneného hľadiska. Zábava pre tisícky ľudí patrila ku koloritu Spišskej Novej Vsi. Tak ako nedeľné omše v kostoloch. Do opravy zimáku putovali ťažké milióny eur, aby sa z neho stal dôstojný stánok pre extraligu aj medzinárodné zápasy. Vyrástlo na ňom mnoho hokejových hviezd, niektoré z nich žiaria dodnes. A my Novovešťania sa nimi radi pochválime. Na rekonštrukciách štadióna, či výmenách seddiel sa už ale zarobiť nedá. Veľké peniaze nám už na to nikto nedá. Asi vďaka tomu ochabol aj záujem kompetentných o podporu hokeja v našom meste. A to sa pred dva a pol rokmi stal poslancom nášho Mestského zastupiteľstva aj vynikajúci hokejista a vzápätí po svolení za poslanca Smeru SD aj prezident hokejového klubu. Robil som si nádeje, že ho naštartuje, trebárs aj s politickou podporou, na cestu nahor. Prešli 2 roky, je dávno po voľbách, hokejista-prezident abdikoval a z kuloárov mestského úradu prichádza šuškanda, že do A mužstva sa neoplatí investovať. O pár dní neskôr sa dozvedáme, že hrdá Spišská Nová Ves bude hokejovým Béčkom Popradu. Pre verných športových fanúšikov je to ako pľuvanec do tváre. Jedna éra hokeja sa v našom meste asi končí. Prichádza ďalšia, smutnejšia a trápnejšia. Aj tá sa raz, podobne ako politická kariéra kompetentných, raz musí skončiť. Snáď potom sa budú stavať lacnejšie cyklochodníky, prestane sa mrhať peniazmi na avantúry s verejným osvetlením, a niečo sa zvýši pre športovcov, nielen hokejistov.
-leb-
