Futbal začal v Spišskej Novej Vsi hrávať ako prípravkár a od začiatku vynikal svojou nezameniteľnou technikou. Ladný pohyb, oči na všetky svetové strany, skvelá kopacia technika lemovala jeho úspešnú futbalovú kariéru. Futbalový klenot zo Spiša – Vladislav Zvara.
Aké boli Vaše futbalové začiatky?
Futbal som začal hrať už v prípravke a postupne som prechádzal všetkými vekovými kategóriami v Spišskej Novej Vsi. Už ako dorastenec som nastupoval za A – tím, za ktorý som odohral následne dve sezóny. Potom prišiel Prešov, Košice, Petržalka. Na Spiši som mal obrovské šťastie na trénerov, či už na p.Petruľáka, Kessela, Serbina alebo v á- čku nezabudnuteľného a dnes už žiaľ nebohého Šaňa Nagya. Všetci mi dali do môjho futbalového života veľa a aj oni veľkou mierou prispeli k tomu, čo som vo futbale dokázal.
V časoch najväčšej slávy ste si zahral aj grandiózne divadlo s názvom Liga Majstrov. Ako spomínate na ročník 1997 -98, v ktorom sa košice v základnej skupine stretli stakými gigantmi ako Juventus alebo Manchester United?
Spomienky sú určite nezabudnuteľné a veľmi príjemné. Veď som si zahral proti takým hviezdam ako Zidane, Giggs, Scholes či Beckham, ktorí ozaj vtedy patrili medzi top hráčov sveta. A nezabudnuteľné boli i štadióny, na ktorých sme hrávali a hlavne atmosféra, ktorú dokázali napr. fanúšikovia červených diablov vytvoriť. Oni tam neprídu v hojnom počte len na Barcelonu, Real alebo Bayern, oni prídu vždy. Či už hrajú pohár proti piatoligistovi alebo i trebárs proti pre nich neznámym Košiciam. Oni totiž prídu a povzbudzujú svoj tím. To je obrovský rozdiel medzi vyspelým futbalovým svetom a Slovenskom, a tak skoro sa to podľa mňa nezmení.
Svoju stopu ste zanechali aj v slovenskej reprezentácii. V 30 zápasoch ste zaznamenali jeden gól a odohrali veľa nezabudnuteľných zápasov.
Ten najpamätnejší bol určite proti Brazílii. Mám kopu dresov, ktoré majú svoje výsostné postavenie, ale brazílsky Juninhov je ten najvzácnejší. Reprezentácia, to by mal byť vrchol každého hráča a pre mňa aj bol. Bol som pri jej zrode a trošku ma mrzí, že sme nič svetoborné nedosiahli, no spomienky sú skvelé. Ja som zväčša nastupoval do rozbehnutých zápasov, veď na mojom poste hrávali takí velikáni ako Moravčík či Dubovský, no vždy som sa snažil odviesť všetko, čo vo mne bolo. Smolou Slovenska v tom čase bolo, že za hranicami hralo málo hráčov, a predsa len kvalita bola tam a to sa v ťažkých zápasoch prejavilo. No hanbu sme Slovensku určite neurobili a niekedy chýbal len ten povestný kúsok šťastia.
Ako sa Vám pozdáva dnešný futbal?
Je omnoho dynamickejší a rýchlejší ako za mojich čias. A hlavne je technickejší, čomu sa ja osobne veľmi teším. V našej dobe sa kládol dôraz na atletickosť, fyzickú pripravenosť, technika nebola až tak v popredí. No FC Barcelona to zmenila. Štýlom, akým hráva, to je proste paráda. Vrátila futbalu jeho podstatu, veď je to v prvom rade hra a Barca sa futbalom hrá. Aj pre mňa je to také malé zadosťučinenie, že sa technika dostala pred silu.
Vráťme sa zo svetových trávnikov späť na Spiš. kde v súčasnosti pôsobíte a ako často sa do Spišskej vraciate?
Žijem v Košiciach, kde podnikám v oblasti stavebníctva. Domov, na Spiš, chodievam tak často ako sa len dá. Predsa len mám tu rodičov, brata. Zväčša je to o príjemných rodinných stretnutiach.
Neláka Vás práca futbalového trénera alebo manažéra?
Ja by som najradšej ešte hral…. Predsa len futbal hrávam od malička, stal sa súčasťou môjho života. Nad prácou trénera či manažéra som ešte neuvažoval, no nič nie je nemožné. Všetko záleží na ľudoch, ak by sa zišla dobrá partia, ktorá by robila všetko pre dobro veci, možno by som sa nechal nahovoriť. Určite sa nechcem od futbalu odstrihnúť, uvidíme čo život prinesie. Zatiaľ si chodíme s partiou zahrať, no priznávam, „veľký“ futbal mi tak trochu chýba.
-liv-
