Sme veľmi radi, že na základe vašich ohlasov sa náš i váš Spišský Patriot stal neoddeliteľnou súčasťou prvých dní v mesiaci. Aj preto sme sa rozhodli expandovať za hranice nášho milovaného mesta. V najbližších 3 mesiacoch sa budú môcť pohrúžiť do obľúbených rubrík aj Spišskovlašania, Krompašania a Smižania. A Novovešťania sa na oplátku dozvedia niečo viac o živote v týchto dvoch nestách a jednej obci. Predstavovačku začíname na východ od našej metropoly, v Spišských Vlachoch.
Bohatá história sa začala písať v roku 1243
Spišské Vlachy alebo Olazi, Olozy, Olosci, Wlahi, Wlachy, Vila Latina. Tak presne týmito názvami nazvali obec jej zakladatelia a ktorej história sa začala písať v roku 1243. Svoje prvé domy postavili na tzv. gemerskej ceste spájajúcej Spiš s Dolnou zemou a s Poľskom. Takáto poloha priam podmieňovala rozmach obchodu a obec rástla, veľkosťou aj významom. Viacerým privilégiám, najmä udeleniu mestských výsad, ďakujú Vlachy kráľovi Belovi IV. Ďalšie výhody mestu prinieslo členstvo v Spoločenstve spišských Sasov. Z remesiel rozkvitalo najmä garbiarstvo, ševcovstvo, tkáčstvo a kamenárstvo. Z priemyslu to boli bane na ťažbu železnej rudy či kvalitnej hliny. Prvá škola v meste fungovala od roku 1592. Mesto sa stalo súčasťou Provincie 16 spišských miest.
Súčasné Spišské Vlachy majú štatút moderného mestečka s radosťami i starosťami. S počtom obyvateľov, niečo vyše 3600, patrí k najmenším na Slovensku. A tie to nemajú ľahké. I napriek tomu dokážu sa nielen starať o historické pamiatky, ale pribúdajú aj nové stavby. Pretiahnuté vretenovité námestie lemujú meštiacke domy. Centru dominujú pôvodne románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa, evanjelický kostol postavený v roku 1787 a socha Immaculaty. Tá je zaujímavá tým, že sa ocitla uprostred novopostavenej kruhovej križovatky. Kostol sv. Jána Krstiteľa je druhý najväčší na Spiši a prestavbami získal neskorogotický nádych. Medzi najvzácnejšie artefakty patrí bronzová krstiteľnica a krucifix z dielne majstra Pavla z Levoče. Svoje miesto v meste má i svetská architektúra. Zaujme predovšetkým radnica s gotickou vežou z 15. storočia. Historické centrum mesta bolo v roku 1992 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu.
V Spišských Vlachoch sa darí hudbe. Dôkazom je hneď niekoľko súborov, ako ľudová hudba Furmani, Gregovci, country skupina ZAHURÁCI, dychová hudba Vlašanka či detský spevokol Vlašanček. V blízkosti mesta, pod úpätím vápencovo krasového pohoria Galmus, s dvoma prírodnými rezerváciami Červené skaly a Galmuská tisina a najvyššieho kopca nad mestom Kobyla, sa nachádza rekreačné stredisko Zahura s tromi rybníkmi, malým lyžiarskym strediskom a množstvom príležitostí na turistiku.
V posledných rokoch sa mestu darí získavať financie na významné rekonštrukcie, o čom svedčí aj nová okružná križovatka, zrekonštruované námestie, materská škola, nová pošta či miestne klzisko v Rudoľovej záhrade, ktoré sa vďaka pilotnému projektu školskej hokejbalovej a hokejovej ligy zmenilo na hokejový štadión s mantinelmi svetovej kvality. „Sme veľmi hrdí, že v Rudoľovej záhrade vznikol práve tento štadión. Má to obrovský ohlas u mladých, sme spádovou oblasťou pre tisícky detí, ktoré môžu vo Vlachoch takto tráviť voľný čas. Aj projekt školskej hokejovej a hokejbalovej ligy má veľký úspech, za ten čas si získal mnoho priaznivcov a na ploche sa neraz odohrávajú neľútostné súboje, ktoré sa oplatí vidieť,“ chváli prínos štadióna primátor Sp. Vlachov Ľubomír Fifik.
No Vlašania nechcú zaspať na vavrínoch a myslia aj dopredu. „V budúcnosti plánuje mesto dokončiť rekonštrukciu Domu smútku, túžime po novom vzhľade cintorína. Chceme zrekonštruovať Klub dôchodcov, Radnicu a Požiarnu zbrojnicu. Mesto taktiež čaká na výzvu Ministerstva životného prostredia, aby mohlo zrealizovať pripravený projekt kanalizácie a ČOV v meste. Veríme, že sa nám podarí vybudovať plážové ihriská pre mládež a momentálne realizujeme projekt Detského ihriska v Rudoľovej záhrade. V snahe neustále zlepšovať kvalitu služieb v rekreačnej oblasti Zahura, je aj zrekonštruovaná chata Sabinka, kde sa v spolupráci s mestom konajú rôzne kultúrne akcie“, predstavuje smelé plány primátor.
Nielen slávnym rodákom patria Spišské Vlachy
Históriu i súčasnosť tvoria predovšetkým ľudia. Zo slávnych rodákov spomeňme etnografa, pedagóga i publicistu Jána Olejníka, či emeritného biskupa Mons. Jána Tondru. Vlachy preslávil aj mykológ Karol Kalchbrenner, spisovateľ Ján Ščavnický, maliari Ján Ilavský a Michal Petrek, či sochár Jozef Daniel Böhm. „Sme veľmi hrdí na svojich rodákov, no i v súčasnosti žijú v našom meste ľudia, ktorí svojou poctivou prácou „píšu históriu Spišských Vlachov“. Patrí im za to naša vďaka. Mesto má i svoje problémy a je ich nemálo, no verím, že spoločným úsilím dosiahneme spoločný cieľ – slušný život v slušnom meste,“ dodal na záver Ľubomír Fifik.
-gon-
