Slávna a neopakovateľná Tour de France už dopísala svoju storočnú kapitolu aj s výrazne slovenským rukopisom. Veď cannodaleský blesk Peter Sagan obhájil v konkurencii najlepších šprintérov sveta s prehľadom zelený dres a náš druhý Peťo, Velits, i napriek nepochopiteľnej úlohe Cavendishovho domestika obsadil nakoniec kvalitné 25. miesto. A Spišský Patriot bol spolu so skupinkou Spišiakov pritom.
Príchod s nádychom minulosti
3 autá, 13 ľudí v nezameniteľných zelených dresoch, poriadna dávka slovenského patriotizmu a hrdosti, niekoľko vlajok a trúbok, tak to bola výbava, s ktorou sme na „starú dámu“ odchádzali. Za svoj cieľ sme si vybrali záverečné etapy v Alpách, v ktorých sa malo rozhodovať o držiteľovi magického žltého trička. Už po príchode do malebného alpského strediska La Clusaz, známeho usporadúvaním SP v bežeckom lyžovaní, sme vedeli „koľká bije“. Úzke alpské cestičky boli doslova zaplavené dvojkolesovými tátošmi, atmosféra Tour sa na nás valila zo všetkých strán. A inak tomu nebolo ani v hoteli, v ktorom sme si rozložili svoj slovenský ministan. „Prišli ste na Tour?“, znela prvá otázka staršieho pána z Belgicka, ktorý si zo svojho meďáka vyberal svoje cyklistické „nádobíčko“. „Ja som tu presne po dvadsiatich rokoch. Vtedy som bol povzbudiť svojho bratranca, ktorý šliapal v tíme Panasonic. Tour išiel päťkrát a hoci bol len domestikom, veľmi sme boli naň hrdí,“ prekvapil nás sympatický Belgičan a skvelo nás naladil na prvý z našich vrcholov – Alpe d´Huez.
Alpe d´Huez si treba jednoducho vyšliapať, zažiť a potom snáď aj pochopiť
Tento legendárny vrchol možno pokojne nazvať svätým grálom medzi alpskými stúpaniami. Trať pretkaná 21 serpentí- nami meria 13,8 km, vozovka sa nakloní do priemerného sklonu 7,9 % a dokonale preverí všetkých účastníkov pelotónu. Nie sú to však čísla, ktoré robia z tohto stúpania priam mystickú púť. Je to hlavne atmosféra, ktorú dokážu popri trati vytvoriť fanúšikovia cyklistiky. Tento rok obsadilo Alpe d´Huez 700 000 (!!!) fanatikov. Napočítali sme dvadsať ná- rodností, rôznorodosť dresov, či štátnych vlajok nemala konca. Každá serpentína na tomto stúpaní nesie meno po niektorom z legiend, ktoré tento kopec dobylo a na každej sa zgrupujú fanúšikovia z rôznych krajín. Nás potešilo, že hneď tá druhá bola česko – slovenská. Vyššie sme míňali Belgičanov, Španielov, Írov. Keď sme prechádzali okolo tej britskej, vyvolalo naše saganovské oblečenie búrku nevôle. Stačila však provokačná otázka, o koľko bodov vedie náš Peťo pred ich Cavom v bodovacej súťaži a modro – červení zmĺkli. Na každej „kyre“ vládla skutočne skvelá atmosféra, no to, čo sa odohrávalo na zákrute číslo sedem, bolo priam neuveriteľné. „Böcht 7“ sa nachádza hneď po vstupe do malinkej dedinky Huez, ktorú však oranjes každoročne menia na holandské veľkomesto. Cesta sa mení na oranžovú riavu, tisíce Holanďanov s pivom v ruke svorne spieva národné piesne, či svetové šlágre. Títo fanatici tam majú svojho D.J., rozložené vlastné stánky s čímkoľvek, čo vie dodať správnu náladu. Ba čo viac, omše v miestnom kostolíku sú jeden týždeň v roku v holandštine a slúži ich farár z krajiny tulipánov! „Dozvedeli sme sa o tomto z internetu, no venujú sa tomu aj naše cestovky. Písali, že tu bude skvelá párty a ozaj tomu tak je. Spíme tu niekde pod kopcom, sme tu už tri dni a budeme kým nedôjde pivo. Tešíme sa na prejazd cyklistov, dúfam, že im urobíme skvelú náladu,“ s úsmevom glosoval holandskú zákrutu „skvelo“ naladený Jan z Enschede. „Vidím, že fandíte Saganovi. Super jazdec, škoda, že nemá holandské občianstvo. Držím palce,“ dodal Jan, uchlipol si z pohára piva a pridal sa ku krajanom, ktorí zakliesnení do seba načali ďalšiu pieseň a narazili nový sud… Apropó Sagan. Za rok sa z neho stal absolútny fenomém svetovej cyklistiky a v súčasnosti je určite najznámejším Slovákom v športovom svete. Svedčili o tom početné uznanlivé výkriky „Sagan“ a „Slovakia“ v rôznych jazykových variáciách a zväčša zdvihnutý palec hore. Zelený zázrak zo Žiliny robí Slovensku skvelú reklamu. „Ustúpte, ustúpte,“ dirigovala nás sympatická blonďavá „gendarmerie“ v slušivej policajnej uniforme. Na tom by nebolo nič neobyčajné, pretože francúzski žandári si svoju prácu v tomto ľudskom mravenisku robia dobre, ale táto nám dávala pokyny v slovenčine. „Som z Dunajskej Stredy, vo Francúzsku žijem a pracujem ako policajtka už pekných pár rokov, ale to, čo spôsobil Sagan, tak to je super. Už dávno som nevidela toľko krajanov pokope,“ vysypala zo seba slovenčinou so silným francúzskym prízvukom. Ešte rýchle foto a hor sa dávať do laty rozvášnený holandský dav. Nezávideniahodná práca… My sme svoj zelený tábor rozložili štyri zákruty pred cieľom. Na cestu sme nasprejovali obrovský slovenský znak, zaspievali „Slovenské mamičky…“, zbratali sa s okolostojací- mi Nemcami, Španielmi, Austrálčanmi, povzbudili oboch našich Peťov a plní dojmov sme sa vracali späť do hotela. Čakal nás deň druhý a tentokrát dojazd priamo v cieli – Le Grand Bornand.
Karavána nesklamala, zelený Sagan rozdával na pódiu úsmevy i kyticu
Ak bola predchádzajúca etapa kráľovskou, tak tej ďalšej sme mohli dať pokojne prívlastok – cisárska. Cyklisti dvakrát preliezli 2000-metrovú hranicu a legendárne stúpania na Colde Glandon, či Colde Madeleine poriadne ubrali z ich rezervoára síl. Cieľ tentokrát na kopci nebol, organizátori sa rozhodli umiestniť záverečné kilometre do známeho lyžiar skeho strediska Le Grand Bornand. A mesto sa na túto udalosť pripravilo dokonale. Miestny kostol sa odel do žltej farby, ľudia si už od rána rezervovali „fleky“ okolo cieľových bariér. My sme do Bornandu dorazili 6 hodín pred koncom a už sa nám ušli len miesta približne 300 metrov pred samotnou cieľovou páskou. Okolo cesty síce nevládlo šialenstvo predchádzajúceho dňa, no aj tak bolo fascinujúce sledovať ako si prevažne domáci fanúšikovia vážia a milujú svoju Tour de France. Rozložené piknikové stoly, ľudia hrajúci karty, či len tak obdivujúci alpské velikány, ktoré toto mestečko roky – rokúce chránia. No zahanbiť sa nedali ani organizátori a tí čo prišli, sa určite nenudili. Už je zvykom, že pred hlavným pelotónom približne hodinu ide početná karavána sponzorských áut tých najčudesnejších tvarov. „Tak na toto sa obzvlášť tešíme. Ocko nám o tejto karaváne rozprával, veríme, že niečo sa nám podarí uchmatnúť,“ dodalo s iskričkami v očkách najmladšie duo našej výpravy Miško & Boris a nedočkavo vyhliadali prvé autá. A tie na seba nenechali dlho čakať. Z rúk krásnych hostesiek lietali do davu rôzne reklamné predmety od práš- kov na pranie, cez miniatúrne klobásky, cukríky, čiapky, kondómy, až po rôzne magnetky, či chutné bagetky. Ľudia šaleli, atmosféra gradovala a keď sa objavili prví cyklisti, bola vyšpičkovaná presne tak, ako mala. Naši hrdinovia síce v popredí tentoraz chýbali, no vyhlasovanie zeleného Sagana v čisto slovenskej zóne s desiatkami vlajúcich slovenských vlajok na pozadí alpských mohykánov malo svoje úžasné zimomriavkové čaro. A nielen mladí chalani zo Spiša odchádzali z etapy s plným batôžkom dobrôt…
ZuzulovejAnnecy ovládla cyklistika. Prim hrali aj Slováci
Deň tretí – Annecy. Tomuto mestu sa hovorí Benátky Álp a tí, ktorí ho tak pomenovali, určite vedeli prečo. Čarokrásna metropola na brehu malebného jazera, mesto popretkávané kanálmi, či úzkymi starobylými chodbičkami. Tak v takomto raji mali cyklisti štart predposlednej etapy a my sme sa rozhodli skúsiť šťastie a pritiahnuť Petra Sagana pred náš mikrofón. Akonáhle sme však zbadali predštartové šialenstvo pri autobuse Cannondale-u, pochopili sme, že Sagan je ozaj svetovou športovou celebritou. „On na to veľmi nie je. Ten „humbug“ okolo neho mu vôbec nerobí dobre. On má rád svojich fanúšikov a strašne si váži ich podporu, ale pozrite sa, čo sa tu deje,“ vykreslila Peťove predštartové pocity Maja, jedna z jeho známych ešte z detstva a my sme jej museli dať za pravdu. Akreditovaní novinári čakali ako supy, kým sa neotvoria dvere a Tourminátor musel reagovať. No v priestoroch pred jeho busom sme zahliadli ďalšiu športovú hviezdu Slovenska – Veroniku Velez – Zuzulovú. A keďže o ňu až taká bitka nebola, ochotne sa s nami pobavila. „Ja tu v Annecy bývam a keď som sa dozvedela, že je tu štart Tour, tak sme trošku prehodnotili tréningový plán. Toto som si nechcela nechať ujsť. Je tu ozaj skvelá atmosféra. Je úžasné, koľko tu prišlo Slovákov. Ja príliš veľa nebicyklujem, aj keď práve teraz som tu na bicykli. Ale na nejaké veľké kilometre by som si určite netrúfla. Okrem toho, v tomto hroznom teple radšej ostanem na snehových svahoch,“ zasmiala sa sympatická dvojnásobná víťazka SP v slalome a ponáhľala sa za Saganom. Ona šťastie a hlavne akreditáciu mala, a tak podpísaná šiltovka putovala do rúk jej sestry. To sa už pomaly chystal štart. Predrali sme cez hordy fanúšikov a na úvodnej lajne nás čakal úžasný pohľad. Hneď vedľa žltého Frooma stál zelený Sagan. Akosi podvedome sme zdvihli vyššie vlajky a zaplneným Annecy začali tiahnuť prvé slová našej hymny. „Nad Tatrou sa blýska…,“. A srdcia nielen trinástim Spišiakom na Tour de France divo bili…
Oliver Buza
