SPIŠIACI NA OSEMTISÍCOVKÁCH

Úprimne a neskromne priznávam, že tento nápad skrsol v mojej hlave. Vznikol vtedy, keď sme pre vás do Patriota pripravovali pútavý príbeh Miša Sabovčíka, ktorý sa vrátil zo svojej prvej osemtisícovky. Vtedy som mu položil otázku – „Koľkí Spišiaci už boli v tejto magickej výške?“ „So mnou štyria,“ odpovedal a odštartoval tak tento príbeh.
Spolu so športovým novinárom Danielom Šargom, skvelým organizátorom Michalom Buzom starším a zanietenou vedúcou kina Mier Annou Koťuhovou sme začali pripravovať akciu, ktorá mala svoj vrchol 12.10.2017 vo vynovených priestoroch spišského kina. Vtedy sa v rámci medzinárodného festivalu horských filmov posadili na jedno pódium štyria spišskí hrdinovia, ktorých cepíny, laná, karabíny, ale hlavne ruky, nohy, hlava a srdce pocítili, čo je prekonať bájnu osemtisícovú hranicu. Ako prvý to na vlastnej koži okúsil Vladimír Petrík.
Zo Spišskej tatrovkou až na južný vrchol Makalu
Písal sa rok 1976 a prvý spišský horolezecký „pionier“ sa ocitol v expedícii na piatu najvyššiu horu sveta Makalu. „Už príchod pod tento himalájsky gigant bol veľkým, aj keď dosť bolestným zážitkom. Ako inak nazvať niekoľkotýždňové trmácanie sa v tatrovke, ktorou sme sa do Himalájí dostali. Bolo to iné ako v dnešných časoch, rozdielny bol aj spôsob lezenia, i keď samozrejme hora sa oklamať nedá a človek na ňu pripravený byť musí, inak ťa hore nepustí. Ja som vyliezol na južný vrchol Makalu, dosiahol som 8010 metrov nad morom a stal sa prvým Spišiakom, ktorému sa podarilo pokoriť túto „zónu smrti“ . Pocity to boli skvelé, aj keď tam hore máte problém už takmer so všetkým,“ opísal svoj nevšedný zážitok. A či by si výstup do magických výšok ešte chcel zopakovať? „Úprimne, už ma to tak neláka. Bol som nedávno s dcérou na himalájskom treku okolo Anapurny, no už sa hodlám venovať „obyčajnému“ dôchodcovskému životu, svojim záľubám a vnúčatám,“ ukončil svoju himalájsku kapitolu človek, ktorému spišské osemtisícové prvenstvo už nevezme nik.
Šoltésa neodradila ani lavína, Gašerbrum 1 zvečnený na dvoch filmoch
Solídne zaplnenou sálou zaznel uznanlivý potlesk a my sme sa pomocou techniky preniesli do roku 1988. Mikrofón si pod taktovkou výborného moderátora Zdena Suchého vzal do rúk František Šoltés a spolu s ním sme sa vybrali na vrchol Gašerbrumu 1. Ten sa v himalájskom masíve čnie do výšky 8068 m n. m. a je jedenástym najvyšším na svete. Šoltés sa pod tento „Krásny vrch“, ako znie Gašerbrum v preklade z domorodého jazyka, presúval už aj letecky a cesta na vrchol priniesla nemálo zážitkov, ktoré auditóriu prednášal sebe vlastným humorom. „Pôvodne sme mali absolvovať dvojvrchol Gašerbrum 1 aj 2 , ale kvôli americko – indickému konfliktu sme povolenie na „dvojku“ nedostali, čo bola veľká škoda, pretože oba vrcholy delil jeden nenáročný hrebeň. Bolo to zvláštne, raz priletel americký vrtuľník, niečo obstreľoval, potom indický, a tak to šlo dookola. Nás však hra na vojakov akosi nezaujímala, sústredili sme sa výhradne na náš cieľ. Výstup sme šli klasickým alpským štýlom, čo znamená , že sme nebudovali žiadne výškové tábory, do ktorých by sme sa vracali, ale pekne sme si všetko niesli v batohu. Ten môj mal snáď 20 kíl a aj oblečenie oproti tomu dnešnému bolo úplne na inej úrovni. Neexistoval žiaden goratex, žiadne ľahké materiály, všetko čo bolo „hrubé“, bolo dobré, no malo to aj svoju váhu. Moji spolulezci si hore brali aj lyže, chceli následne Gašerbrum zlyžovať. Hora však bola proti a všemožne nám výstup strpčovala. Raz sme sa dokonca „zviezli“ na lavíne až do Číny. Niektorí to po tomto zážitku otočili, a tak som na vrchol vystúpil sám, neskôr ma nasledovali ešte dvaja členovia expedície. Na vrchole som mal nádherné počasie, bolo okolo nuly, svietilo slniečko. Vyfotil som asi dva filmy a spokojný som sa pobral naspäť,“ opísal svoje himalájske dobrodružstvo vôbec najmladší Slovák, ktorý niekedy stál na špici osemtisícovej hory. Fero Šoltés mal v tom čase 28 rokov.
Nik zo Spišiakov ešte vyššie nebol. Hromádku takmer zradila hygiena
Revolučný rok 1989 priniesol zmenu prakticky vo všetkom. Rozpadli sa telovýchovné zväzy a jednoty, plánovanie jednotlivých výprav prestalo byť centralizované, otvorili sa hranice i možnosti. A presne v týchto podmienkach, presnejšie v roku 1995, sa podujal na expedíciu tretí Novovešťan – Tibor Hromádka. Šesťčlenná česko – slovenská expedícia si vybrala za svoj cieľ Čho Oju. „Tyrkysová bohyňa“ sa vypína do výšky 8201 m n. m. a leží na hraniciach Nepálu a Číny v horskej skupine Khumbu Himal. Všeobecne je považovaná za najdostupnejšiu osemtisícovku, čo však nijako neznižuje jej obtiažnosť. Na túto rozložitú horu nás „vzal“ Tibor Hromádka prostredníctvom nádhernej fotoprojekcie, ktorá miestami vyrážala dych. Cez ľadovec Nangpa La sme sa prostredníctvom obrázkov dostali až do kráľovstva skál, snehu a ľadu. „Naša expedícia už bola úplne odlišná ako tie predošlé. Najzákladnejšia zmena bola v tom, že túto výpravu sme si už platili sami a zohnať financie nebolo najjednoduchšie. Na vrchol sme liezli expedičným spôsobom s využitím základného a výškových táborov. Raritou tejto expedície bolo to, že na vrchol sme vyšli všetci jej členovia. Liezli sme po dvojičkách, no ja som sa v čase výstupu necítil dobre a zišiel som do základného tábora. Tušil som, že na mňa lezie akási viróza, ktorú som si asi zapríčinil sám tým, že som sa rozhodol kompletne poumývať zimnou vodou. Urobil som chybu. V horách sa hygiena dodržuje veľmi ťažko, najprv nám smrdeli domorodci, potom sme smrdeli všetci, až nám to vôbec nevadilo. Nevzdal som to a napokon som 8.10.1995 po sedemhodinovom výstupe z „trojky“ sám vystúpil až na úplný vrchol,“ opísal neľahkú cestu Novovešťan, ktorý bol doposiaľ najvyššie na svete.
Sabovčík sa hodlá do Himalájí vrátiť, pred sebou má však inú odvážnu výzvu
Výškovo ho neprekonal ani najmladší účastník diskusie a snáď najväčší slovenský horolezecký talent Michal Sabovčík. Ten na jar tohto roku spolu s legendou svetového horolezectva Petrom Hámorom dosiahol vrchol Dhaulágirí (8167 m n. m.). Priebeh celej expedície ste si mohli prečítať v júnovom čísle Spišského Patriota, a tak nás v besede zaujímali hlavne Mišove plány do budúcnosti. „Určite sa teraz nezačnem hnať za každú cenu na osemtisícové kopce. Himaláje boli fascinujúce a ak bude možnosť, rád sa sem vrátim, expedícia ma však musí niečím upútať. Nechcem ísť v nejakej kolóne na Everest len preto, lebo je to najvyšší vrch sveta. Tí čo ma poznajú, vedia, že toto nie je moja šálka kávy. Veľmi ma však zaujal projekt „Seven virgin summits“, v rámci ktorého hodláme spolu so špičkovým paraglajdistom Jurajom Koreňom vystúpiť na ešte nezdolané vrcholy na každom kontinente s následným zletením z týchto kopcov na padáku. Ide o unikátny projekt, aký svet ešte nezažil. Začíname 23.12.2017 v Antarktíde,“ zhrnul svoje plány do budúcna Sabovčík.
Po položení poslednej otázky sa štyria osemtisícoví Spišiaci zdvihli a za neutíchajúceho potlesku pomaly opustili pódium, ktoré takmer dvojhodinovou himalájskou šou jednoznačne ovládli. Medzinárodný festival horských filmov si lepšie „antré“ ani želať nemohol.
Oliver Buza