Mestá
Počas cestovania Španielskom sme prebrázdili skutočne celú krajinu. Nemôžem predstaviť všetky mestá, ale spomeniem tie, na ktoré sa mi viažu príjemné spomienky a to očarujúca Barcelona, hrdý Madrid, starodávna Salamanca, prímorské Alicante, Tarragona a Malaga, v ktorej žije niekoľko Slovákov z našej brandže, historické Ponteverdao a neďaleké Vigo, Burgos a jeho obrovská katedrála, baskický San Sebastian, Benidorm známy svojimi plážami, hotelmi a mrakodrapmi, kúzelná Sevilla, Granada a jej štvrť Alhambra, Leon v španielčine lev, Lleida, Valencia, vnútrozemské Toledo, Zaragoza, Murcia.
Barcelona
V Barcelone je veľké množstvo nádhernej architektúry, múzeí, galérií, slávnych stavieb, známych parkov, ale predsa len na prvom mieste chcem vyzdvihnúť ulicu ulíc Španielska – La Ramblu. Táto malebná ulica vedie z Plaza de Catalunya až k moru. La Rambla proste patrí na zoznam ,,musíš vidieť“. Na tejto ulici nájdete plno reštaurácií a kaviarní (samozrejme, patrične predražených), stánky s výtvormi pouličných umelcov a predovšetkým rôzneho street-artu, ktorý robí La Ramblu takou výnimočnou. Každý deň tu až do neskorých nočných hodín nájdete rozmanité postavičky živých sôch, snažiace sa vás svojou originalitou presvedčiť, že práve im máte hodiť nejaké to euro do kasičky. Musím uznať, že na niektorých z nich sme si vedeli oči vyočiť.
Camp Nou
Mango, Zara, La Rambla, Sagrada Familia, to zrejme ako prvé napadne ženám, ak sa ich spýtate na Barcelonu. Väčšina mužov začne jednoznačne Nou Campom. Camp Nou (katalánsky: ,,nový štadión“) som po potulkách Barcelonou nemohol nenavštíviť. Jeho kapacita je okolo cca 100 000 divákov. Na štadióne FC Barcelona sme duchom niekoľkokrát do roka. Pred obrazovkami sledujeme Ligu majstrov a jedno z najlepších mužstiev na svete. Komentátori televízií na celom svete hovoria o štadióne – Nou Campe ako o chráme. Nie je to síce Gaudího preslávená Sagrada Familia (chrám Svätej rodiny), zvonka ani nevyzerá príliš lákavo, ale ten kotol vo vnútri bás očarí. Štadión zarába, aj keď na ihrisku nebehá Lionel Messi, Luis Suaréz či miláčik domáceho publika, odchovanec, kapitán André Iniesta. Útroby Nou Campu totiž ukrývajú aj múzeum. Denne ho navštívi niekoľko tisíc ľudí. Lístok stojí 17 eur a v cene je aj prehliadka štadióna. Neváhali sme ani chvíľku a vydali sa na prehliadku štadióna. Vstupuje sa doň rafinovane – cez klubový obchod, kde neveriacky krútite hlavou, na čo všetko sa dá umiestniť logo klubu. Zo štadióna nevyjdete inak, ako opäť cez klubový obchod. Po zážitku z hľadiska máte pocit, že okrem fotografií musíte mať aj niečo hmotné, čo vám túto návštevu bude navždy pripomínať. Prehliadka Nou Campu sa začína v provizórnej kinosále, kde dostanete okuliare na sledovanie trojdimenzionálneho dokonalého umenia hráčov FC Barcelona. Potom vás už čaká šatňa hráčov. Po ceste zo šatne na hraciu plochu narazíte aj na kaplnku. Na iných futbalových štadiónoch ju zvyčajne nenájdete. Hráči v modro-červenom drese tu pred zápasom môžu prosiť Boha, aby im pomohol vyhrať. Na trávnik, po ktorom v nedávnej minulosti behali za domáce mužstvo napríklad Maradona, Romário, Rivadlo, Luís Figo, Ronaldo či Ronaldinho, vás nepustia.
Madrid
Madrid leží v samotnom srdci krajiny Pyrenejského polostrova. Španielsky Madrid je mestom plným zaujímavostí, kde sa pohoda prelieva ulicami a človeka dovedie k nádherným pamiatkam od kráľovského paláca, cez katedrály až po veľkolepé námestia či tržnice, kde si môžete sadnúť a vychutnať tradičné tapas s dúškom červeného vína. Mesto ale nie je navštevované, ako by si zaslúžilo. Jednou z hlavných príčin je skutočnosť, že zo strategických dôvodov sa nachádza v centre krajiny. V lete turisti navštevujú Španielsko hlavne kvôli slnku, konkrétne pláže Costa Brava a Costa Blanca, ležiacie blízko najväčšieho rivala – Barcelony. V zime sa ale situácia obráti a väčší záujem je o hlavné mesto a jeho obdivuhodné historické centrum.
Pri potulkách mestom som spozoroval čulý ruch a množstvo ľudí lietajúcich sem i tam. Všetci skôr či neskôr zmizli za dverami obrovskej budovy. Tak som ich nasledoval. Miesto, kde som sa dostal, bol známy trh Mercado de San Miguel. Desiatky malých stánkov ponúkajú jedlo od nevábne vyzerajúcich morských príšer, cez obrovské, voňavé šunky uviazané na špagátoch až po hrubé, krvavé steaky s chuťou Argentíny. V pohároch sa premiešava červené víno Rioja, niekde nechýba ani Sangría a zo všetkých ľudí naokolo vyžarovala príjemná nálada. Centrum mesta Plaza Mayor neujde žiadnemu návštevníkovi. Zbiehajú sa k nemu všetky hlavné ulice, všetky tepny prinášajúce život do srdca Madridu. Farebné budovy sa pospájali do jednej a svojimi ramenami vzali námestie pod svoje krídla. Dominuje mu Casa de la Panderia, kráľovská pekáreň. Pod ňou vyložili podniky na dlaždice svoje stoly a stoličky a tie sa k večeru zvyknú zaplniť do posledného miesta. Za kolonádou sú obchodíky, kaviarne a reštaurácie a vôňa z nich nebezpečne dolieha k hladným turistom. Odolať je priam nadľudský výkon. Policajti hliadkujú na koňoch, ale väčšinu času pózujú turistom. V madridských uliciach je cítiť niečo, čo som v Barcelone márne hľadal. Nedá sa to popísať, ale vyvoláva to úsmev na tvári len z pocitu, že sa tu môže človek prechádzať. Staré domy, kovové balkóny vytŕčajúce do ulice, dedkovia hrajúci v tieni uličky karty, potulní predavači, sochy, nablýskané výklady. Tak toto je Madrid, krásne hlavné mesto Španielska.
Mentalita
Na Španieloch sa mi najviac páči ich srdečnosť a bezprostrednosť. Obyvatelia pyrenejského polostrova sú veľmi priateľskí a neformálni. Namiesto podania rúk sa zdravia dvoma bozkami na líce. Vykanie sa používa len v oficiálnom styku, napríklad na úradoch, súdoch a podobne. . Ku svojim problémom sa stavajú skôr s optimizmom než pesimizmom. Sú oproti nám Slovákom, podľa mojej skúsenosti, viac tolerantnejší a určite menej nervózni. Najviac mi ale imponuje v ich mentalite schopnosť nestresovať sa, vedieť sa uvoľniť, čo sa následne prejavuje v ich komunikatívnosti a bezprostrednosti. Zaujímavým javom je tu sociálna a rodinná politika. Domáci nám prezradili, že materská dovolenka je tu iba 16 týždňov a potom sa žena buď vráti do práce, alebo si musí vziať neplatené voľno. Deti sa ale môžu tešiť na dlhé predlhé prázdniny, ktoré majú takmer tri mesiace. Takže ak rodičom nepomôžu starí rodičia, alebo niekto iný z rodiny, musia platiť tábory, alebo opatrovateľky. Interesantné je ich vnímanie času. Päť minút tu trvá omnoho dlhšie než päť minút na Slovensku. Asi majú inú mierku času, kde minúta trvá 180 sekúnd. Na španielskych námestiach znie poväčšine nádherný zvuk španielskej gitary. Dav ľudí sedí na fontáne a v rytme si podupáva nohou alebo tlieska rukami. S večerom mestá ožívajú, opadne z nich horúčava, rozsvietia sa svetlá a bary sa začnú zapĺňať. Vonku pred nimi sa zhovárajú hlúčiky ľudí a vo vnútri je väčší ruch ako na tržnici. Turisti a miestni splynú s tmou do jedného národa a spoločne sa bavia až do rána. Španieli a ich mestá akoby už dopredu vedeli, kto čo hľadá a nejakým záhadným spôsobom to ich návštevníkovi naservírujú. V španielskych mestách som mal pocit, že sa tam neustále niečo deje, môže sa vám zdať, že obyvatelia azda ani nikdy nespia.
Cesta domov
Nikdy nezabudnem na návrat domov zo španielskej Galície a to konkrétne z mesta Vigo. Pôvodne mal ísť celý orchester letecky, ale nastal menší problém a na všetkých nevyšli letenky. Samozrejme, voľba, kto pôjde domov autobusom, bola hneď jasná , keďže sme boli najmladší členovia orchestra. Pre nás bažantov bol k dispozícii celý autobus, a cca 3000 km domov. Ak k tomu sme pripočítali ďalších 6000 km po celom Španielsku v rámci turné, bola to slušná porcia. Dva a pol dňa aj s povinnou niekoľkohodinovou pauzou pre autobus bol dostatočným časom na zamýšľanie sa nad sebou a životom. Domov som prišiel zelený a bez zvuku motora som nevedel zaspať ešte ďalší týždeň.
Záver
Ak by som mal v skratke zhrnúť všetky pocity, dojmy, spomienky na Španielsko, tak jednoznačne sa mi vždy vybaví všadeprítomná pohoda a úsmev ľudí, teplo, pomaranče ktoré si odtrhnete zo stromu priamo na chodníku, famózna gastronómia, nádherné pláže, zvuk neutíchajúcej gitary až do skorých ranných hodín, divoké býčie zápasy, temperamentné flamenco a krásne prírodné scenérie tejto nádhernej prírody. Tak toto je moje Španielsko, do ktorého sa vždy rád vraciam a už teraz viem, že o niekoľko mesiacov ho navštívim opäť. ,,Viva Espaňa!“
Peter Šterbák
