Druhú časť spomienok na koncertné turné v Kanade chcem začať na jednom veľkolepom mieste, ktoré patrí spoločne Kanade aj USA.
Niagarské vodopády
Práve tam sme mali možnosť stráviť jeden z voľných dní nášho kanadského pobytu. Vodopády ležia približne hodinu cesty od Toronta. Rozprestierajú sa na 56 km dlhej rieke Niagara, tečúcej z jazera Erie do jazera Ontario . Sú naozaj obrovské.
Napr. vodopád Horseshor vytvára 792 metrov dlhý oblúk. Hovorí sa, že práve z kanadskej strany sú vodopády krajšie, ale je to vraj večný spor USA a Kanady, Ak by som mal niečo odporučiť budúcim návštevníkom, tak určite si zoberte pri návšteve nepremokavú bundu, lebo milióny kvapiek treštiacej sa vody o skaly stúpa nahor a prší na všetko čo je v blízkom okolí. Je to fascinujúce, neskutočné divadlo, ako sa valí pár metrov od Vás obrovské množstvo vody a strháva všetko zo sebou dolu s ohromným hlukom.
Vodopády si môžete pozrieť z promenády okolo brehu, z vyhliadky pod vodopádom, z vyhliadky nad vodopádom, z veže nad vodopádom, z loďky okolo vodopádu, z helikoptéry a bohvie ešte odkiaľ. Ja som vyskúšal prvé dve možnosti a promenáda okolo vodopádu u mňa jednoznačne vedie. Pre milovníkov adrenalínu je tu vyhliadková loď Maid of the Mist, ktorá Vás prevezie až do tesnej blízkosti vodopádov a určite je pre každého silným zážitkom. Ročne ich navštívi približne 10-11 miliónov turistov. Miestni nám prezradili, že medzi turistami je mnoho novomanželských párov, práve preto sa táto oblasť nazýva ,,Honeymoon capital of the World“ t. j. hlavné mesto medových týždňov. Z čoho sa však zastavuje rozum druhýkrát (prvýkrát z vodopádov) je, že okolo nich vyrástlo mestečko s hotelmi, kasínami, zábavnými atrakciami pripomínajúce Las Vegas. Tí ktorí očakávajú nedotknutý kus prírody budú šomrať, tí ktorí sa radi zabavia, tam môžu stretnúť Elvisa či King Konga a pozabávať sa do nemoty.
Mentalita Kanaďanov
Kanaďania si, ako národ, nesú jazyk, históriu a kultúru anglickú aj francúzsku. Podarilo sa im vytvoriť z ich zeme demokratický, mierumilovný, bohatý a kvitnúci štát. Kanaďania si odjakživa potrpeli na autoritu, o čomu svedčí už to, že sa ich národným symbolom stal tzv. ,,mountie“, príslušník kanadskej jazdnej polície. Ľudia v Kanade chodia oblečení ležérne ako Američania, často v rifliach a športových topánkach, nosia bundy a všetky možné tričká s menom nejakého športového klubu.. Jedno im uprieť nemožno, Kanaďania dbajú viac na to, aby si svoje životné prostredie, vzduch, vodu a prírodu vôbec neznečistili škodlivými splodinami a odpadom. Zaujala ma aj ich veľkorysosť a tolerancia. Spolu s nimi v Kanade žije mnoho ďalších skupín obyvateľov, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, majú svoju vlastnú kultúru, vlastné náboženstvo, ale sú prijímaní tak, že necítia žiadne rozdiely.Ako som mohol vidieť na vlastné oči, pre Kanaďanov hrá pocit regionálnej príslušnosti omnoho zásadnejšiu rolu ako národná identita. Kanaďania sú verní oblasti, z ktorej pochádzajú. Obyvatelia Ontaria považujú svoju provinciu sa srdce Kanady a každý obyvateľ Quebecku je presvedčený, že práve jeho provincia je jedinečná a najlepšia z celej krajiny.
Hokejová sieň slávy
Keďže som veľkým hokejovým fanúšikom, nemohol som obísť hokejovú sieň slávy Hockey Hall of Fame v centre Toronta. Táto inštitúcia bola založená v roku 1943 a od roku 1993 bola sieň slávy premiestnená do zrekonštruovanej budovy BCE v Toronte a v tejto podobe je tu do dnes. Pokiaľ budete dostatočne drzí a vychytáte chvíľku, kedy v pokladni obchodu so suvenírmi nebude žiaden predavač, alebo bude mať plno zákazníkov, môžete prebehnúť zadarmo cez východ, ktorý vedie práve do hokejovej siene slávy, tak ako som to videl na vlastné oči. Na ploche 5300 m2 vás čakajú poklady hokejových artefaktov, prezentácie prijatých členov, multimediálne prezentácie, hokejové interaktívne hry, hokejová história, Stanleyho pohár, rubrika venovanú Majstrovstvám sveta v hokeji, hokejovú šatňu a mnoho iných pozoruhodností. Mňa najviac zaujala miestnosť, ktorá je nazývaná rohová sieň, kde je v trezore umiestnený Stanley cup, ktorý strážia dvaja ochrankári. Kto chce, môže si s ním urobiť fotku. V miestnosti nájdete aj všetky poháre, ktoré sa dávajú ako individuálne ocenenia, napr. Vezina Trophy pre najlepšieho brankára, Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča základnej časti, Art Ross Trophy pre víťaza kanadského bodovania základnej časti, James Norris Memorial Trophy pre najlepšieho obrancu ligy, ktorú mimochodom získal aj náš Zdeno Chára. Každý rok môžu byť uvedení do siene maximálne štyria hráči, dvaja aktivisti a jeden rozhodca. Na to, aby bol nominovaný hráč alebo rozhodca, musí skončiť svoju kariéru pred viac ako tromi rokmi. Vo výnimočných prípadoch však táto čakacia doba môže byť vypustená tak ako napr. ako sa to stalo pri legendách tohto športu v prípade Maria Lemieuxa a Waynea Gretzkého.
Záver
Turné v krajine javorového listu splnilo všetky naše očakávania či už po umeleckej, zážitkovej alebo gastronomickej stránke. Jeden z cieľov turné bol priblížiť kanadskému publiku našu slovenskú hudbu (Zeljenka, Moyzes) na čo kanadské publikum reagovalo veľmi kladne. Prezentovať dobré meno a cveng Slovenska v zahraničí je našou výsadou, ktorá nás umelcov napĺňa a berieme to ako poslanie. Naše malé, ale krásne Slovensko má mnoho dobrého a jednou z vecí ktorou sa môžeme pýšiť je naša slovenská hudba. Ja pevne verím, že príde ešte čas, kedy sa do Kanady budeme mať možnosť vrátiť a spoznať ešte viac do hĺbky túto očarujúcu krajinu či už s husľami v ruke ako umelec, alebo ako turista s batohom na chrbte.
Peter Šterbák
