ROBO PUKLUŠ PRECESTOVAL CELÝ SVET SYMPATICKÝ DOBRODRUH NAVŠTÍVIL UŽ 37 KRAJÍN SVETA

Robo Pukluš sa cíti ako usmievavý tulák, ktorý chce vidieť a zažiť všetko, a neverí ničomu, až kým to neokúsi na vlastnej koži. Už ako malý chlapec bol skautom. „Osvojil som si základné pravidlá prežitia. Pocit, keď stojím na ceste a idem len za hlasom svojho srdca a neviem kam, je ten najlepší pocit, čo som kedy zažil. Bez peňazí, s ruksakom na chrbte a len s odvahou sme cestovali po celom Slovensku. Celé letné prázdniny sme trávili v horách, lesoch, stanoch pri ohni a nepotrebovali sme nič viac. Žiť pod holým nebom a byť v spojení s prírodou je pre mňa niečo neopísateľné. A každým rokom posúvam svoje hranice,“ rozpráva Robo Pukluš.
Robo si cestovanie nepredstavuje tak, že bude vylihovať na pláži, brázdiť na ťavách po púšti, či prevážať sa na lodi po jadrane. „Cestovanie nie je len o oddychu a dobrom čase, ale aj o prekážkach a nie raz aj o fyzickej a psychickej bolesti. Vždy som si cestovanie predstavoval reálnejšie. Keď som mal osemnásť rokov, prišiel som bez peňazí stanovať na opustenú pláž, na grécky ostrov Kos. S plačom som volal mamke, nech mi kúpi letenku späť. Doma sme nemali peniažky, čo som si navaril, musel som si aj zjesť. Posledný deň som reval ako malé dieťa- teraz však od smútku, že musím odísť. Našiel som tam krásnych ľudí, ktorých budem mať v srdci do konca života.“
Postupom času si Róbert urobil bakalára na vysokej škole v Brne. Počas štúdia využil možnosť študovať v zahraničí- cez program Erasmus. „Žil som v Lotyšsku. Precestoval som východnú i severnú Európu. Dostal som sa až k arktickému oceánu.“ Po skončení školy ho to ťahalo do spojených štátov amerických. Pracoval blízko Yellowstonu. „Precestoval som si Wyoming Utah Montatu. Pár týždňov som žil v pralese na Jamajke s rastafariánmi. Potom som zase stopoval po západnej Európe a neskôr som zakotvil v austrálskom Sydney, kde som už dva roky.“
V Sydney študuje hotelový a reštauračný manažment. Na živobytie si privyrába v reštaurácii, pod taktovkou jedného z najlepších šéfkuchárov v Austrálii. Keď má prázdniny, cestuje s ruksakom po oceánskych ostrovoch.
Na klímu u protinožcov si Robo už zvykol. Slnko páli oveľa viac ako u nás, málo kedy tam prší. V Austrálii je vraj nepríjemne v zime. Oproti Európe je na tomto kontinente všetko obrovské. „Naozaj sú tu 10 krát väčšie pavúky na stenách, obrovské lietajúce šváby, netopiere. Keď netopiere v noci rozpažia krídla, nepreháňam, niektoré ich majú aj cez jeden meter dlhé. Na strach tu nie je čas. Čo sa má stať, sa stane,“ odvetil s úsmevom.
Najviac sa mu v Austrálii páči odpoveď- žiadne starosti. „Všetci sú tu usmievaví, vždy ma tu vítajú, chcú vedieť odkiaľ som a čo robím. Žije tu mix kultúr- moslimovia, židia, kresťania, budhisti, ateisti, čierni, bieli, žltí, červení, lesby, gayovia, transsexuáli. Nikomu tu nič nevadí, žijú si tu pekne v harmónii.“ Podľa sympatického mladíka je jedinou cestou k šťastiu to, aby sa všetci ľudia mali radi a boli na seba dobrí. Robova filozofia tkvie v tomto. „Čím človek viac cestuje, viac vidí a spoznáva ostatné kultúry a svety, dokáže chápať a prijímať rozdielnosť ľudí oveľa prirodzenejšie, nájsť vo všetkom dobro a ďalej ho rozosievať medzi ľuďmi. Život mladíka vystihuje citát Thomasa Paineho. „Svet je mojou krajinou a robiť dobro je mojim náboženstvom. Thomas Paine zhrnul moju dušu- čo cítim a čomu verím pred 200 rokmi do jednej vety,“ odpovedal. Sám o sebe tvrdí, že je len taký Hippisák, ktorý žije bez starosti a s úsmevom na tvári.
Róbert navštívil neuveriteľných 37 krajín. Od nášho Slovenska, cez saharské púšte, americké veľhory, jungle Karibiku, najfarebnejšie lúky Japonska, pralesy v Malajzii, či opustené ostrovy Filipín. „Všetky krajiny sú magické, všetky sú iné a inakosť je to, čo milujem. Jediná jedna krajina je nad všetky ostatné, a tou je Slovensko. Žijú tu ľudia, ktorých nadovšetko milujem, ktorí ma učili hodnotám a vďaka nim som týmto človekom.“ Robov dobrodružný život sa ale príliš jeho mamine nepáči. O svojho syna sa vždy bojí. „Mamka stále plače, bojí sa, čo vystrájam, kde sa nachádzam. Ani po toľkých rokoch si na to stále nezvykla,“ priznal.
Robo zbožňuje pivo a japonskú kuchyňu. Túži navštíviť ešte veľa miest na svete. „Raz, keď ukojím môj cestovateľský apetít, jediné miesto, kde sa chcem vrátiť je domov. Chcem žiť pri mojich najbližších.“
(sim)