Ambróz Martin Štrbák je opát Rádu premonštrátov v Jasove, na východe Slovenska. Rehoľník, ktorý žije v kláštore, sa venuje aj hudbe. „Dostal som sa k nej skrz môjho otca. Tvrdil, že najlepšie povolanie v komunizme je byť učiteľom hudby – má dva mesiace prázdnin a učí poobede,“ rozprával s úsmevom.
Martin študoval na košickom Konzervatóriu. Ovláda hru na viaceré hudobné nástroje. Pozaunu, alebo trombón, klavír, či organ. Ako sám tvrdí, vďaka trombónu je cieľavedomý a doťahuje veci do konca. „Mojím pôvodným snom bolo hrať v orchestri, mať ženu, dve deti. Pán Boh sa síce niekedy smeje z našich snov, ale ja mu za
to ďakujem.“ Trombón mu vzal istým spôsobom detstvo a čas, ktorý strávil cvičením a tréningom. „Ale človek nemôže mať v živote všetko,“ odvetil sympatický mních.
Martina, pri výbere jeho povolania ovplyvnil známy kňaz, Amantius Akimjak a šiesti františkáni. Ich životy ho fascinovali natoľko, že zmenil svoj štýl života a o rok sa stal rehoľníkom. Láska k trombónu mu však aj napriek poslaniu mnícha zostala. „Ako bohoslovec, či kňaz, som hral v orchestri a Pán mi splnil moje túžby. V orchestrišti, alebo slangovo povedané v “jame”, bolo zaujímavé, sedieť s bývalými spolužiakmi a profesormi. Pozeral som sa na hudbu ako na hobby, nie ako na prácu. Dodnes rezonuje vo mne opera Faust Ch. Gounoda, ktorá je jedným z mojich najsilnejších duchovno- emočno- hudobných zážitkov. Pre
mladú generáciu je azda zaujímavé turné skupiny Desmod Symphony tour, kde som hral aj ja,“ prezradil o sebe.
Martin je vďačný, že mu Boh doprial v živote tieto veci. „Zahral som si Dvořákovú Novosvetskú. Pán profesor Kamil Roško mi povedal, že som dobrý hráč na trombón. Mohol som sa venovať gregoriánskemu chorálu, vďaka ktorému som dosiahol profesúru teológie. Nejaké veľké plány nemám, ale nechávam sa prekvapiť našim Stvoriteľom. V tejto dobe som šťastný, že môžem pracovať v tíme slovenských biblistov. Pracujeme na komentároch žalmov, ktoré sú svojím spôsobom tiež hudbou. Ide o jedno z epochálnych diel,“ hovoril.
Martin nám povedal, že k trombónu sa dostal náhodou, no je za to vďačný. Hrou na tento nástroj sa môže človek uplatniť v symfonickom, v dychovom orchestri, vie učiť dychové nástroje na základnej umeleckej škole. „Všetko je však o cvičení. Uspeje len ten človek, ktorý mu ochotne venuje svoj čas. Je to presne, ako so športom, či maľbou.“
(sim)