Ak sa ponorím pod hladinu mojich spomienok a na chvíľu zadržím dych (aby som sa v nich nakoniec neutopil), vynorí sa mi v zadných šuplíkoch mozgu obraz malého chlapca, ktorý sa pred Redutou, pod ochrannými krídlami divadelnej labute, nakláňa nad starú fontánu, zatiaľ, čo jeho mama zaberá v robote, ako prevádzková tajomníčka vtedajšieho Krajového divadla. Lebo divadlo je v našom meste prítomné už od nepamäti a patrí do koloritu Spišskej Novej Vsi presne tak, ako secesná budova Reduty na východnom konci námestia.
A tak som rád, že SOM BOL PRI TOM, keď tu Mišurovci, Gažovci, Trónovci, ale aj Viki Weiser, ktorého dodnes stretávam na korze, (lebo už do ďaleka svieti so svojou bielou bradou) hrávali Čaj u pána senátora, Salemské bosorky, či Jožka Púčika. Už je to tak. Herci prichádzajú, na istý okamžik obsadia svoje vysnívané miesta v šatniach a pred vyleštenými zrkadlami po nich ostáva ódor šminiek a vyšúchané rukávy kostýmov, ale hlavne duch rolí, ktorý sa pri každom novom predstavení prechádza spolu s nimi, ako tieň medzi kulisami na doskách, ktoré znamenajú svet.
Rád, a vždy s nostalgiou i pokorou siaham na kľučku dverí, tam na boku Reduty, kde nemôže bežný smrteľník vstúpiť a nazrieť trocha viac do vnútra toho, čo z hľadiska vo svetle reflektorov rámp nikdy neuvidí. Lebo divadlo sa stáva divadlom vždy až v okamžiku, keď inšpicient ohlási tým vzrušeným šepotom do všetkých kútov z druhej strany opony: „O päť minút začíname“.
A hľadisko a javisko sa spoja do jednej krásnej dvojhodinovej známosti, nazývanej DIVADLO.
Lebo po divadelných prázdninách chcú byť vyhladovaní diváci i nabudení herci opäť PRI TOM.
Tohtoročné sezóna 2017- 18 začína 14. septembra predstavením vždy zelenej komédie CHARLEYHO TETY a postupne sa divákom predstaví mladý divadelný ansámbel s novátorským pohľadom na nášho národného hrdinu v hre JÁNOŠÍK, ALEBO PRAVDA JE LEN JEDNA, s Kukučínovskou klasikou RYSAVÁ JALOVICA, so spomienkou na ruského dramatického velikána v hre POZDNÁ LÁSKA a chýbať nebude ani Benátčan Carlo, ktorý svoje frivolné komédie písal pod priezviskom Goldoni. Tak ako ŠKRIEPKY, tu premenované NA KORZE.
Je zaujímavé, že tak, ako sa malé javiskové formy v Spišskej cez Štúdio 77, či cez Divadielko Kiks presťahovali akosi zákonite do podzemia, do temna unedrgroundu, kde bolo treba zostúpiť do svojich vlastných autorských hlbín, tak sa tam aj dnes sťahujú divadelné hry a paradoxne od autorov, čo pretrvali a prečkali (v podobe inovácií) dlhé roky. Tu, do Štúdia vás Spišské divadlo v novej sezóne pozýva na fenomenálne Dostojevského BIELE NOCI, na Írskeho esejistu G.B. Shawa a jeho menej známu hru DON JUAN V PEKLE, priestor si tu nájde aj Slawomir Mrozek a jeho „hrdina“ KAROL a aj ruský divadelný klasik A. P. Čechov so svojou typickou hrou z ospalého vidieka, čo sa prezentuje pod názvom UJO VÁŇA (A TÍ DRUHÍ).
Už, už som chcel napísať, že škála hier, od lacnejších komédií, cez vážne kusy až po filozofické talk show si nájdu určite toho svojho konzumenta. Ale je tu ešte jeden divák, ktorý si v okúzlení sadá na červený plyš a keď zhasne hlavný luster a na chvíľu nastane tma, (ktorá je predzvesťou, že niečo čarovné prichádza) zmeravie a keď sa zažnú reflektory, pootvorí ústa. Deti. A aj pre nich je na celú sezónu pripravený rad hier. Farkašove TRI PRASIATKA, Barčíkov BALTAZÁR BANÁN, Gerbócovej SNEHULIENKA A SEDEM TRPASLÍKOV, Žitného DLHÝ, ŠIROKÝ A BYSTROZRAKÝ, Nienackeho, Žiškov a Kubičkov PÁN TRAGÁČIK A TEMPLÁRI, Andersenova PALCULIENKA a Pavlíčkove DVA ZLATÉ VLASY DEDA VŠEVEDA . A na takú nádielku sa určite už teraz tešia všetky deti mesta i okolitých dedín.
Vážení. Ja som napočítal, že to je spolu šestnásť divadelných hier. Šestnásť hier, ktoré treba vybrať, texty zoškrtať a upraviť, urobiť čítačky, preniesť do priestoru, obliecť hercov do kostýmov, nalíčiť tváre, upraviť zovňajšok, postaviť kulisy, zabezpečiť rekvizity, nasvietiť scénu, ozvučiť javisko, upratať hľadisko, zabezpečiť šatnárky, uvádzačky i hasičov. A to som ešte určite niekoho vynechal. Viete si predstaviť, koľko je to roboty? To je divadlo. To je to divadlo, ktoré vám navyše v novej sezóne prinesie viacero pozoruhodných noviniek. Na koniec septembra sa pripravuje premiéra štúdiovky Pavlika a Jendrichovského STOROČIE PODĽA MÁRIE a v polovici októbra na hlavnej scéne i hra G. Faydeaua DÁMSKY KRAJČÍR. V tradičnom termíne 19.- 24. októbra čaká fanúšikov divadla i maratón hier v podaní divadelných súborov zo Zvolena, Martina, Košíc, Nitry, Trnavy a materskej scény na FESTIVALE DIVADELNÝ SPIŠ. A z budúcnosti môžem prezradiť, že sa na vás chystá premiéra divadelnej hry (opäť v obľúbenej spištine) s tak pôvabným titulom, DVOJO V TANCU NA VIDERMANCU a ja osobne sa najviac teším na koniec sezóny, keď tento mladý ambiciózny a pracovitý súbor nacvičí a uvedie na scénu Shakespearovu romantickú drámu o láske a nenávisti Montekovcov a Kapuletovcov, nesmrteľné peripetie ROMEA A JÚLIE.
Keď sa 16. februára 1957 podarilo ujovi Naďovi vykúriť (lopatou a cez klasické pece) obrovské divadelné priestory Reduty, sadol si na kopec čierneho uhlia, hlavu si oprel do dlaní a povzdychol: „Prišol vaš čas, komedijanci. Škoda ľem, že na huš ňešveci.“ Lebo tesne pred začiatkom vyhorela žiarovka do reflektora na zlatobielu labuť, ktorá kraľuje starobylej Redute na konci námestia. Dnes už divadlo takéto problémy nemá. Veď od premiéry Stodolovej hry Čaj u pána senátora uplynulo šesťdesiat dlhých rokov. Viac, ako polstoročie tých krásnych stretávok ľudí z javiska a hľadiska. „Čas beží a ešte ako,“ hrmel len pred zopár rokmi na proscéniu hlas pána Labanca v jednej z hier o Tomovi Sawyerovi. Ale starosti ostávajú.
Veď sa len pozrite, ako vyzerá hľadisko dnes (23. augusta 2017). A to tu si za necelý mesiac sadnete, aby ste sa mohli zasmiať na podarených fígľoch Charleyho tety. A ja verím, že opäť BUDETE PRI TOM.
Pozn.: Chcete vyhrať dve vstupenky na niektorú z rozprávok, ktorú si vyberiete? Nájdite chybu v jednom z detských divadelných titulov, ktorú som v texte naschvál urobil a vyhráte. Odpovede posielajte na naše známe kontakty (spisskypatriot@gmail.com a facebook Spišský Patriot, písať do správy) do konca októbra. Veľa detektívneho šťastia.
Michal Buza st.
