Francúzska metropola Mulhouse, ležiaca na východe krajiny, bola známa ako strategický uzol počas oboch svetových vojen. Rinčanie zbraní už našťastie dávno utíchlo, no boje sa v júli rozohrali nanovo. Samopaly a tanky však vymenili šuštiace hadice, či cinkotsavíc a prúdnic. Mulhouse sa stalo na týždeň „pupkom sveta“ pre hasičov. Konali sa tam XV.olympijské hry aj so spišskonovoveskou účasťou.
Pravé olympijské tradície naštartovali Spišiačky k historickému úspechu
„Bolo to jednoducho úžasné. Hasičská olympiáda mala všetko čo má olympiáda mať. Prvé dva dni sme mali oficiálne tréningy a na tretí deň to naplno vypuklo. Na otvárací ceremoniál napochodovalo 3000 hasičov z celého sveta, zapálil sa olympijsky oheň, zložil sľub a boje sa mohli začať,“ opísala nám nezabudnuteľné zážitky členka DHZ Spišská Nová Ves Renáta Bartošová. A boli to práve baby zo Spišskej Novej vsi, ktoré reprezentovali celé Slovensko. „Dobrovoľní hasiči mali svoju osobitú kategóriu. My, ženy, sme boli rozdelené podľa veku. A – kategória je do 35 rokov, B –kategória, ktorej sme sa zúčastnili, je nad 35 rokov. Každé hasičské družstvo má 10 členov, s jednou veliteľkou a jednou náhradníčkou. V Mulhouse sme súťažili v dvoch disciplínach, ktoré sa v sumárnom súčte času a trestných bodov „zliali“ napokon do jednej. A v nej sme získali historický bronz,“ hrdo hlásala Renáta.
Požiarny útok a štafeta napokon s bronzovým leskom
Prvou disciplínou, s ktorou sa museli hasičky popasovať bol požiarny útok. Ten má stanovené striktné pravidlá, ktoré musia súťažiaci dodržiavať. „Požiarny útok praktizuje osem hasičiek. Veliteľka podá hlásenie a odstúpi, náhradníčka je pripravená v zákulisí. Počas útoku musí byť v dráhach absolútne ticho, v tíme nemôžeme spolu komunikovať. Ak náhodou krivo stúpite a zjojknete, hneď sú tam trestné body. Je to celé o synchronizácii a tvrdom tréningu. Počíta sa výsledný čas a prirátajú sa trestné sekundy. Tie môžu byť už za spomínané rečnenie, ale i za chybný počet krokov, či nesprávne rozvinuté hadice. Všetko to prebieha pod bedlivým dozorom rozhodcov a je to nesmierne náročné na fyzičku ako i na psychiku,“ priblížila nám olympijský požiarny útok Bartošová. Po tejto prvej disciplíne hneď nasledovala ďalšia. Na spišskonovoveské dievčatá čakali náročné štafety. „Sú to presne také isté štafety ako ich poznáme z atletických oválov. My sme bežali 8 x 50 metrov a namiesto štafetového kolíka sme v rukách mali prúdnicu. Tretí a štvrtý úsek je „obohatený“ o lavičku a na ôsmom úseku je štvormetrová rúra s priemerom cca 1 meter, kde si naša finišmenka musela ľahnúť a zdolať ju plaziačky,“ dodala naša reprezentantka, ktorá si odkrútila tretí, „lavičkový“ úsek. Chvíle napätia, počítanie trestných sekundičiek, výsledného času a potom to prišlo. Slovenky – Spišiačky získali bronz! „Bol to nádherný pocit. Všetky sme boli nesmierne šťastné, že to napokon vypálilo až na medailu. Zúročili sa hodiny tvrdého tréningu. Bolo krásne vidieť ako na bronzovej žrdi stúpa slovenská vlajka,“ dodala.
Mulhouse zaujalo nielen „hasičsky“
Desať Spišiačok Martina Dezortová (kapitánka družstva), Renáta Bartošová, Viera Sopkovičová, Dáša Neuwirthová, Tatiana Hozzová, Stela Tomaščíková, Adriana Nováková, Eva Súkeníková, Monika Hojnošová a Karolína Nálepková strávili na východe Francúzska nezabudnuteľný týždeň. A okrem toho, že vybojovali pre Slovensko vzácny olympijsky kov, doniesli si na Spiš kopu „mimo- športových“ zážitkov. „Mulhouse je prekrásne historické mesto. Mali sme ako účastníčky olympiády dopravu zdarma, a tak sme to náležite využili a videli sme kusisko francúzskej histórie, ktorú toto mesto ponúka. Bývali sme v indickej štvrti, mali sme bohatý program, no všetku tú nádheru prebila tá, ktorá nám po skončení visela na krku – bronzová olympijská medaila. Na tú sme veľmi pyšné,“ ukončila francúzske dobrodružstvo s bronzovým záverom Renáta Bartošová.
-ob-
