Do Afriky zaviala Martina Kapsdorfera náhoda. Martin pracoval ako barman v prvom cocktail bare na Slovensku. Ako nám sám prezradil, úplnou náhodou dostal ponuku vycestovať do Lagosu v Nigérii, kde začínal ako Bar Manager. Po čase si v Afrike otvoril vlastný bar, ktorý v roku 2012 ocenili za najlepší novootvorený bar v Lagose. Okrem toho sa Martin hrdí aj titulom najlepšieho barmana v meste Lagos. Skúsenosti ho posunuli vyššie a za rok navštívil viac ako 600 reštaurácií a barov po celej Nigérii, kde školil mladých barmanov.
Pre mladého Novovešťana boli najkrajším zážitkom v Afrike ľudia, ktorí sa dokázali tešiť z mála. „Priemerná mzda pre miestnych obyvateľov, ktorí nemali možnosť vycestovať, sa pohybuje na hranici 200 USD za mesiac, čo je asi 160 eur. Naučilo ma to vážiť si maličkosti. Najťažšie pre mňa bolo, zvyknúť si na nestálu dodávku energie. Z každého domu bolo počuť hluk generátorov. Dodávka energie od štátu bola len hodinu denne. Všade boli obrovské šváby a voda z kohútika bola pieskovej farby. Rozhodne nebola pitná. Napriek tomu som tam prežil krásnych 5 rokov, ktoré by som nevymenil za nič. Bola to životná skúsenosť, ktorá mi dala úplne iný náhľad na svet.“
Podľa Martina Kapsdorfera sú Afričania veľmi temperamentní ľudia. „Ich tradičné nárečia YUROBA A IGBO znejú veľmi agresívne, keď ich počujete, napriek tomu to môže byť priateľský rozhovor,“ povedal. Ani raz Martin nepocítil, že je v Afrike cudzí, či nežiadaný. „Práve naopak. Miestni ľudia boli radi, že sa môžu niečo nové naučiť, keďže edukácia je tam veľmi vzácna,“ odvetil. Africká kultúra je plná spevu, tanca a rôznofarebných tradičných afrických materiálov, z ktorých si šijú svoje tradičné oblečenie. Afričania jedia veľmi veľa ryže a chilli. Mimoriadnej obľube sa teší africký drink CHAPMAN. „Je to nealko drink. Ide o spojenie uhorky, limetky, mäty, fanty a spritu. Veľmi zvláštna sladká kombinácia, ale všetci miestni to tam milovali.“
V Lagose veľa prírodného bohastva nenájdete. Všade naokolo je iba piesok a oceán. Po piatich rokoch, Martin z Nigérie odišiel do Dubaja. Tam pomohal otvoriť novú japonskú reštauráciu.
Martina ťahalo späť domov. Do Spišskej Novej Vsi prišiel 1. apríla. A nebol to žiadny prvo aprílový žart. „Chcem sa usadiť, zúžitkovať nadobudnuté skúsenosti. Momentálne pracujem na svojom projekte, o ktorom sa Spišská Nová Ves čoskoro dozvie,“ rozprával tajuplne. Mladý chlap má ešte niekoľko cestovateľských snov. Túži navštíviť Latinskú Ameriku a bližšie chce spoznať aj Európu.
(sim)