S príchodom nového roka je zvykom dávať si rôzne predsavzatia. Ander by povedal, že on si nedal žiadne, keďže na Slovensku sa už všetko predsa vzalo. Naša dvadsaťpäťročná krajina zažila mečiarovských privatizérov i ficových oligarchov, ale jej príbeh pokračuje ďalej a záleží na nás aký bude. Nie je na škodu dávať si niektoré priania opakovane. Napríklad to o lepšom Slovensku.
Obyčajne si dávam jednoduché novoročné predsavzatia, ktoré si potom aj dosť ľahko splním. Tentokrát mám však brutálne ciele. Chcem byť iný ako som, ako Mandela Nelson. A mať krajšie líca a spievať ako Nohavica a mať o pár centimetrov menej z nosa a korčuľovať ako Marián Hossa. Preto chcem byť iný ako som, takým ako vraví Thomas Jefferson- “Chceš vedieť, kto si? Nepýtaj sa! Konaj. Nie slová, ale činy ťa definujú.”
Rok 2018 bude aj rokom Spišskej Novej Vsi. Čaká nás rozsiahla rekonštrukcia cestnej infraštruktúry ( ciest a chodníkov ), príprava projektov na vynovenie futbalového štadióna, či oslavy spojené s výročím prvej písomnej zmienky. Každá oslava často zvádza k rozšafnosti ( suma 40 000 eur, slovom štyridsaťtisíc, na akciu živé sochy sa ináč nedá nazvať! ), preto je na mieste pripomenúť kompetentým múdrosť našich rodičov- prikrývaj sa takou perinou, na akú máš.
A čo by som zaželal nášmu mestu? Pomôžem si príbehom.
Pri bráne istého mesta sedí starý muž a víta prichádzajúcich. Blíži sa istý cudzinec a pýta sa: „Akí ľudia žijú v tomto meste, dobrí alebo zlí?“ „Takí, akí žili v meste z ktorého prichádzaš“, odpovedá starec. „V mojom predchádzajúcom meste boli len samí dobrí ľudia. Boli láskaví, milí, pomáhali si jeden druhému. Bola radosť tam žiť,“ odpovedá cudzinec. „Môžem ti teda naisto zaručiť, že ľudia v tomto meste budú takí istí. Iba dobrí, milí a láskaví“, odpovedal starec. V tom sa približuje ďalší človek. „Akí ľudia žijú v tomto meste?“ pýta sa aj on starca. „Takí, akí žili v meste, v ktorom si žil doteraz“, odpovedá starec. „No to vám teda ďakujem. Ľudia v mojom predchádzajúcom meste boli hrozní. Na nevydržanie. Som rád, že som odtiaľ preč. Sama zloba, neochota, nežičlivosť, závisť.“ „Myslím, že ľudia v tomto meste nebudú o nič lepší,“ hovorí starec.
Aj keď tento príbeh je veľmi zjednodušený, myšlienka, ktorú nám podáva je jasná. Svet a ľudia okolo nás sú takí, akí sme my. Ak my v sebe nosíme pokoj, potom ho budeme nachádzať všade, kde prídeme. Ak my sami nemáme pokoj vo svojom srdci, potom ho nenájdeme nikde okolo seba.
Milí Novovešťania, prajem Vám pokojné srdcia a mesto, v ktorom je radosť žiť.
S úctou Andrej Cpin
