Už sme si pri reportážach o hendikepovaných športovcoch zvykli na to, že od nemého úžasu často len otvárame ústa. V Spišskom Patriote nás už pozitívne šokoval boccista Michal Tižo, klobúk sme snímali pred úplne slepým lyžiarom Marekom Kubačkom a ďalší dielik obdivu a úcty sme pridali do tejto obdivuhodnej mozaiky v polovici júla. V priestoroch bowling klubu v Spišskej Novej Vsi zrážali bowlingové kolky – nevidiaci.
História sa začala písať v Levoči, Spišská Nová Ves prevzala nevidiace žezlo
Na neoficiálnych majstrovstvách Čiech a Slovenska sa zišla takmer celá bowlingová nevidiaca elita z oboch krajín. 26 nezlomných borcov, ktorí pred sebou „videli“ len čierno čiernu tmu sa snažilo zraziť 10 kolkov, ktoré boli od nich 18,5 metra. A šlo im to sakramentsky dobre. „V Levoči sme asi pred 20 rokmi najprv začínali s kolkami, no keď k nám „prenikol“ bowling, začali sme sa venovať aj tejto hre. Už v meste pod Mariánskom horou sme organizovali rôzne turnaje pre nevidiacich, no v tomto roku sme sa rozhodli pre Spišskú Novú Ves a vôbec to neľutujeme. Naša vďaka za to patrí predovšetkým pánovi Kováčovi, ktorý nám poskytol štyri kvalitné bowlingové dráhy i pánovi Javorskému, ktorý nám taktiež nezištne pomohol. Zišla sa tu takmer celá česká i slovenská špička, verím, že turnaj bude mať dobrú úroveň,“ uviedol nás do „obrazu“ predseda klubu nevidiacich Václav Trnka. Jeho tím hrá dokonca spišskonovoveskú mestskú bowlingovú ligu spolu s vidiacimi a vôbec nie neúspešne. „Musíme sa pochváliť, že sme v tomto roku vyhrali dva zápasy. Všetko je to o tréningu, vôli a chuti. Na Slovensku sa „nevidiaci bowling“ veľmi rýchlo rozvíja, verím, že sa nám podarí zorganizovať celoslovenskú ligu, aby sa tí najlepší mohli spolu konfrontovať a tým pádom bowlingovo napredovať,“ dodal.
Na spoločných majstrovstvách padali obdivuhodné cifry
Medzitým sa na dráhach odohrával neľútostný boj. Na ukazovateľoch skóre svietili také čísla ako 146, 167, či 159 a tí čo kolky pravidelne zrážajú, vedia, že hodiť takéto číselko vôbec nie je jednoduchou záležitosťou. Zaujímalo nás ako si nevidiaci dokáže vôbec pripraviť hod, keď jediné čo vidí je tma. „Máme také špeciálne mádlo, ktoré sa umiestni vedľa hráča, aby presne vedel, kde je kraj dráhy. Ostatné je všetko o tréningu. Borci si musia vypočitať kroky, všetky rotácie, či ostatné finty sa pilujú pravidelným tréningom. Orientujeme sa aj podľa zvuku, no samozrejme za hráčom stojí aj vidiaci asistent, ktorý svojmu „šéfovi“ po hode oznámi, koľko kolkov padlo, ktoré ostali stáť a ako sa pripraviť na dorážku. Padajú tu zaujímavé cifry, strike (všetky zhodené gule jednou ranou) je tu na bežnom poriadku. A naši bowlingisti sa začínajú pomaly presadzovať aj na medzinárodnom poli. Síce na zázračné výkony ako hodil na nedávnych otvorených ME jeden Japonec, ktorý si pripísal jedenásť strikeov v rade a v tom dvanástom mu ostal jeden kolok, čím dosiahol 299 bodov, ešte nemáme. No Česi už získali na ME nejaké medaily a verím, že aj slovenská medaila onedlho príde,“ odhodlane prorokuje Václav Trnka. Slováci mali tentokrát navrch. Získali najcennejšie kovy. A to, že Slováci napredujú míľovými krokmi ukázalo i konečné poradie majstrovstiev. Ich celkovým víťazom a nekorunovaným majstrom ČR a SR sa stal Slovák Alojz Koprda, ktorý síce z kvalifikácie postúpil do užšej osmičky až šiestym najvyšším skóre (590 v súčte štyroch hier), no potom sa už len zlepšoval. Vo semifinále nahádzal 145, čo bol už druhý najlepší výkon a svoje naj hody si nechal na finále, keď deklasoval súperov „nábehom“ 168 a stal sa zaslúžene kráľom bowlingovej dráhy. Striebro si vybojoval ďalší Slovák Radomír Dudáš, bronz putoval za hranice rieky Morava a patril Karlovi Macháčkovi. Až štvrtý skončil ďalší Čech Michal Krch, ktorý suverénne vyhral kvalifi káciu (675). Víťazmi sa však na spišskonovoveských dráhach stali všetci, pretože v prvom rade neľútostne pokorili svoj hendikep a dokázali sebe i iným, že vidieť sa dá nie len očami, ale predovšetkým túžbou a láskou k športu.
-ob-
FOTOGALÉRIA:
