Naša dnešná turistika povedie z miesta i mesta, ktoré sa nazýva bránou do Slovenského raja, zo Spišskej Novej Vsi, na miesto, ktoré sa označuje ako srdce, alebo centrum Slovenského raja, teda na Kláštorisko. Poviete si, čo už je na tejto turistike netradičné. Nuž to, že ju prejdeme, niekde ku koncu našej trasy, cez tiesňavu KYSEĽ.
Keď som mal niekde okolo dvadsiatky, nebolo krajšej turistiky z Čingova, ako prejsť touto tiesňavou, už len z toho dôvodu, že nám bola najbližšie a tak sme do nej chodili i viac krát počas roka. Keď potom ale v roku 1976 Kyseľ vyhorel, stal sa pre nás, bežných smrteľníkov, na 40 rokov územím , ktoré sa v odbornej literatúre označuje ako terra incognita.
A do tejto, na dlhé roky uzavretej „neznámej zemi“ vás dnes pozývam.
Od stĺpu centrálnej orientácie v meste prechádzam po žltej turistickej značke ponad letisko na KOŠIARNY BRIEŽOK, kde pri Grófskej studni vchádzam do NP Slovenský raj a aj značka sa mení na zelenú farbu. Pri lesníckej maringotke opúšťam asfaltku, odbočujem o 90 stupňov do ľava a v miernom stúpaní cez les prichádzam na prvý zaujímavý bod mojej dnešnej trasy, na SOVIU SKALU. Pre znalcov turistiky v Slovenskom raji hádam ani netreba pripomínať, že je to jedno z veľmi pekných výhľadových miest na Čingov i Vysoké Tatry, ale aj vľavo do doliny Hornádu, na miesta, kde bude naša trasa pokračovať. Zídem prudko dole na ČINGOV a na dolnom parkovisku sa ku mne pripojí Zuzana, s ktorou sme si návštevu Kyseľa naplánovali. Od orientačného stĺpu pokračujeme popri rieke Hornád frekventovaným chodníkom po jeho pravom brehu, cestou, označovanou, ako PRIELOM HORNÁDU až pod TOMAŠOVSKÝ VÝHĽAD, kde je druhá zastávka, na ktorej sa oplatí zahaltovať, lebo i pohľad na (Tomašovský) výhľad zdola je zaujímavý a názorne ukazuje, aké vysoké sú skalné bralá nad touto, domovskou riekou Slovenského raja.
Pod Tomašovským výhľadom sa charakter našej trasy zmení, lebo vchádzame do doliny BIELEHO POTOKA a práve tá predznačuje, napríklad aj technickými zariadeniami, že sa dostávame do hlbšie zarezaných partií Slovenského raja. Trasa popri krištáľovo čistej vode Bieleho potoka nás približne za hodinu dovedie až k miestu, kde sa cestičky opäť rozchádzajú a kde vlastne začína tiesňava Kyseľ (tu sa dá vpravo, prudkým stúpaním vyšliapať až hore na Kláštorisko). Chvíľu pokračujeme rovno po svahu, (pričom vľavo vedie cestička až na Klauzy, s možnosťou kdesi v strede zažiť okúzlenie v inej tiesňave, Sokolej doline). Naša cesta ďalej ale vedie zakrátko dole doprava, kde sa vstupuje do novootvorenej tiesňavy- KYSEĽ. Už len preto, lebo na propagačných paneloch sľubuje zážitok v podobe prvej „rajskej“ ferraty, ktorá tu bola pred rokom (za plnej podpory médií) sprístupnená pre naozaj širokú, aspoň trocha turistickú verejnosť. Pripíname si teda ferratové sety, pozeráme do diaľky na vysoké bralá, ktoré sľubujú neopakovateľný, temer horolezecký zážitok. A ja si snažím v hlave vyloviť spomienky na svoje prechody touto tiesňavou v časoch, keď som mal sladkých osemnásť a Slovenský raj bol pre mňa druhou obývačkou.
Prechod samotnou tiesňavou je zabezpečený kramľami a lanami a pre tých, čo už absolvovali zaistené lezecké trasy, dajme tomu v Alpách, tak zhruba kategórie „B“. Pre sviatočných turistov je ale potrebné napísať, že sedák, tlmič pádu, prilba, pevná obuv a voľné ruky sú základným predpokladom úspešného výstupu tiesňavou. A pridávam, že prechod je len od júna do októbra a za poplatok 5 Euro. Zámerne som sa zameral na tieto základné informácie, lebo samotná ferrata (jej technická obtiažnosť) mňa osobne sklamali. Viem si ale predstaviť, že pre ľudí, ktorí sa prvý krát pripnú o lano, to je určite zážitok na dlhý čas. Mojim zážitkom bolo, že akokoľvek som lovil v hlbinách minulosti, Kyseľ som si pamätal akosi inakšie a cítil som sa tu, ako cudzinec, čo sa po 50 ročnom exile ocitol síce v rodnej, ale neznámej zemi. A musím priznať, že pri znovuobjavovaní cestičiek v objatí skál som tu zažil minimálne dva šoky. Ten prvý je, keď vstúpite do hlbokých rozprávkových kamenných zárezov TEMNICE a ten druhý, kdesi na konci, dole, v nemom úžase pod padajúcimi vodami OBROVSKÉHO VODOPÁDU. Ku koncu sa tiesňava vo svoje divokosti i strmosti upokojí, privedie nás na miesto, kde sa cesty rozdeľujú a pokračujú do Veľkého a Malého Kyseľa. My sa obraciame vpravo hore do lesa a po žltej, neskôr modrej turistickej značke vystúpame do cieľa našej cesty, na poľanu KLÁŠTORISKO, ktoré nás víta typickými pohľadmi na renovované zrúcaniny starého kartuziánskeho kláštora, na zasnežené končiare Vysokých Tatier i na turistickú chatu, kde si môžete za „rakúske ceny“ udrieť zaslúžený radler.
Cestu naspäť do Spišskej Novej Vsi si môže každý zvoliť podľa svojej predstavy i síl, čo mu ostali, my sme sa rozhodli vrátiť najprv po zelenej značke hrebeňom cez ďalšie výhľadové miesto, ČERTOVU SIHOŤ až pod Tomašovský výhľad, odtiaľ krátkym, ale strmým výstupom na druhú stranu Hornádu a pokračujúc po zelenej značke cez lúky až na železničnú stanicu SPIŠSKÉ TOMÁŠOVCE, kde sme počkali na osobák, ktorý nás doviezol až do SMIŽIAN. A tu som sa, pri pive vo Vyšnej rozlúčil so Zuzanou a „odšudrikal sa“ späť do mesta.
Na záver len pripomeniem, že táto trasa je časovo náročnejšia a sviatoční turisti by si ju mali naplánovať, ako celodenný výlet, čo sa v podstate stalo aj mne. Ale asi preto, lebo som sa so Zuzanou vo Vyšnej pri pive lúčil trocha dlhšie.( A aj som vedel, prečo).
Súťažná otázka: Napíšte presný dátum posledného možného prechodu ferraty v tiesňave Kyseľ v roku 2017.
Michal Buza st.
