Najvyššie kopce v Slovenskom raji sa nachádzajú v nadmorskej výške okolo tisíc metrov a aj keď na toto pohorie pozeráte zvonka, napríklad z vlaku na trati Poprad- SNV, žiadny nevytŕča nad planinami veľmi vysoko. V minulosti bol najvyšším vrcholom (na južnej hranici NP) kopec Ondrejiska s výškou 1.270 metrov a aj cieľ našej dnešnej turistiky, vrchol PREDNÁ HOĽA leží excentricky, v najzápadnejšom cípe Slovenského raja. Na hranici s NP Nízke Tatry a v susedstve o pár stovák vyššej Kráľovej hole. Naša netradičná turistika nás zavedie do výšky 1.545 metrov nad morom.
Aby sme sa dostali na okružnú cestu západnými partiami Slovenského raja (pričom sa budeme pohybovať aj v Nízkych Tatrách), musíme sa autobusom z Popradu, presunúť najprv cez Popovú do údolia Pustého poľa, kde naša turistika začína po zelenej a žltej značke západným smerom ZADNOU DOLINOU. Ja som tam bol už v jeseni minulého roku (pri hľadaní prameňa Hnilca) a tak som si cestu asfaltkou v miernom stúpaní zopakoval. Po ľavej strane mi spoločníka robil žblnkajúci Hnilec, z pravej strany vápencové skaly s borovicami a množstvom vzácnych teplomilných kvetov. Cesta na koniec Zadnej doliny k chatám a k orientačnému stĺpu, kde už začína NP Nízke Tatry, však ukazuje aj na množstvo vyschnutých a pováľaných stromov a tak treba zvýšiť pozornosť, lebo tu prebieha intenzívna lesná ťažba.
Za chatami, kde žltá značka odbočuje vľavo cez Martalúzku na Kráľovu hoľu, sa ja držím ďalej zelenej značky, vždy po hlavnej ceste, ktorá sa ale mení na štrkovú a v serpentínach začína stúpať prudšie hore, pričom naberá kurz východným smerom. Na malej poľane s vyťaženým drevom mierne doľava, do suchého lesa už v podstatne prudšom stúpaní, cez holiny, na ktorých vyrastajú trsy malinčia až do zdravších smrečín, kde sa cesta mení na chodník, často zapadnutý vyvrátenými stromami. Na konci chodníka, na malej lúčke už na mňa čaká orientačný stĺp SMREČÍNSKEHO SEDLA.
Po krátkej chvíle na vydýchynie bočím do prava po modrej, zelenej a červenej turistickej značke, ktorá ma za 5 minút privedie na obrovskú horskú poľanu, na SMREČINKY. A ak chcete zažiť to úžasné predstavenie, nazývané príroda, práve tu ste dostali pozvánku do predných radov, lebo toto miesto patrí v mojej turistickej knihe za tých 40 rokov šliapania cez kopce a do dolín rozhodne niekde na medailové priečky. Poľana je rozsiahla, mierne zvlnená, tu a tam sú do nej posadené obrovské smreky a na horizonte, za rozkvitnutou lúkou s žltými iskerníkmi, bielymi margarétami a modrými zvončekmi na vás hľadia majestátne vrcholy tatranských velikánov. A hoci je geografickým vrcholom (aj cieľom mojej cesty) Predná hoľa, krajinárskym vrcholom dnešnej túry je zozhodne tento čarovný kút Slovenska.
Ďalej východným smerom (opustí vás modrá i zelená značka) po červenej, najprv po lúkach cez chodník, neskôr po lesnej ceste, až opäť prídete na miesta, kde sa smrečiny menia na lesnou ťažbou zničené oblasti. Tu je orientácia ťažšia, lebo niet kde umiestniť značky, pohybujte sa tak, aby ste sa dostali na novú lesnú cestu, ktorú vidno už z holín, rovno pred vami. Ďalej opäť cez smrekový les, chvíľu i po lesných chodníkoch až k orientačnému stĺpu MORNA, kde vás cesta obráti do protismeru k výstupu na PREDNÚ HOĽU. Po štvrť hodine (ale tvrdej turistickej driny hore kopcom) stojíte na vrchole. Ja som tu bol naposledy pred asi desiatimi rokmi, keď boli ešte výhľady na Vysoké Tatry podstatne lepšie, dnes už vrcholce smrekov tento pohľad obmedzujú a tak sa magnetom pre oči stáva pohľad na neďaleko ležiacu Kráľovu hoľu. Zopár záberov z vrcholu a nazad k orientačnému stĺpu pri Morne a potom už len dlhý, miestami aj dosť strmý zostup po prekrásnych lúkach, opäť so záplavou nekonečného sortimentu tráv a kvetov, ktorým tentokrát kraľuje do fialova zafarbený klinček.
Pri FIĽOVSKOM SEDLE je už jasné, že sa blížim do cieľa dnešnej turistiky, lebo obchádzam najprv vlek so zjazdovkou, neskôr už po asfaltke poľnohospodárske objekty a za 10 minút vchádzam do obce VERNÁR, kde si na námestí pri kostole doprajem studený radler s penou. Len pripomeniem, že:
a/ naša dnešná turistika vedie i náučným chodníkom a je dobré sa zastaviť pri paneloch, ktoré vám dajú odpovede na mnohé otázky o krajine, prírode i ľuďoch tunajšej oblasti
b/ trasa je okružná, tento okruh vás vždy vedie (ak máte pochybnosti o smere) doprava
c/ že je to turistika netradičná, o tom svedčí fakt, že som za celé 4 hodiny nestretol živú dušu
d/ takúto botaniku v prírode by mali absolvovať deti druhého stupňa ZŠ, aby bola aj ich škola naozaj „ Škola hrou“.
Trasa je určená pre turistov s dobrou kondíciou, trvá približne 6 hodín a prevýšenie je plus, mínus 700 metrov. Cesta nazad opäť autobusom z Vernára do Popradu. Prajem pekné letné turistiky.
SÚŤAŽNÁ OTÁZKA.
Vidno vo Vernári z námestia pri kostole vrchol Kráľovej hole s jej typickým stožiarom?
Michal Buna st.
