NETRADIČNÉ TURISTIKY SO SÚŤAŽOU – 10 METROV POD TISÍCKOU

Iste si spomeniete, že som sa už pár krát rozplýval nad viacerými vyhliadkovými miestami, ktoré som za tých pár desaťročí turistiky po spišskej krajine navštívil. S hanbou v mojom turistickom srdci ale musím priznať, že o tomto vyhliadkovom žolíku som nielen že nečítal, nepočul, ale som o ňom ani netušil. A pritom je tak blízko k civilizácii, že ho hravo zvládnete, ako peknú a nenáročnú turistickú vychádzku na jedno preslnené jesenné popoludnie. Tak, ako som ho cez tieto dni babieho leta absolvoval ja. A aj preto som ho zaradil medzi netradičné turistiky, hoc predpovedám, že už na budúcu sezónu to bude turistický hit číslo jeden.
Nuž a po tomto napínavom úvode ostáva prezradiť, v ktorom rukáve sa náš turistický žolík vlastne nachádza. Začnete autobusom do Nálepkova (a tých jazdí cez deň chvalabohu dosť) a vystúpite na zastávke HNILČÍK, ZAJAC, kde odbočíte doprava, do doliny po zelenej turistickej značke a pôjdete ďalej hore dedinou. Po ľavej strane miniete najprv banský skanzen, neskôr lyžiarske stredisko Mraznica a vždy po úzkej asfaltovej ceste prídete asi za 15 minút do osady HNILČÍK, RÁZTOKY. O tejto časti Hnilčíka som už podrobne písal pri „poznávacej turistike“ a tak len pripomeniem, že je to stará banícka osada, plná zaujímavej histórie a v súčasnosti miestom romantického chalupárskeho bývania. Tu sa na jej konci treba zastaviť v penzióne KLOPAČKA, kde sa dá posilniť na ďalšiu cestu, ale najmä získať neuveriteľné množstvo informácií o možnostiach turistiky v tejto lokalite. (Veď práve domáci z Klopačky sa postarali o odtajnenie tejto prírodnej atrakcie).
Cesta ďalej je označená viacerými značkami, turistickou (zelená), cykloturistickou (modrá) i priečnou zelenou značkou náučného chodníka a vedie ďalej do lesa, už po štrkovom podklade. Po krátkej chvíli uvidíte vľavo vchod do ŠTOLNE ĽUDMILA, kde sa dá s objednaným sprievodcom aj vstúpiť a pokračujete rozprávkovým jesenným lesom strmšie hore kopcom, smerom na juh. V tomto ročnom období je les pomaľovaný naozaj všetkými farbami, lebo buky, javory, brezy i statné jedle vytvárajú okolo vás jednu úžasnú paletu, ktorá je balzamom na každé vnímavé oko. Nehovoriac o tom, že na horizonte nad vami k tomu perfektne ladí svetlomodrá obloha. Na prvom mieste, kde sa cesty rozchádzajú pokračujete po značkách doprava a serpentínami vystúpite až na mladým lesom zarastenú poľanu, ku prvej väčšej križovatke ciest, na HLINÍKY.
Tu vás opustí zelená turistická značka, rovnako i modrá cykloturistická a vy pokračujete po krátkom oddychu mierne vpravo po trase náučného chodníka, ku ktorému sa pridá okrúhla lyžiarska oranžová značka. Odtiaľ v podstate po rovine, lesnou cestou, ktorá kopíruje traverzom zaoblený kopec Hliniska, tentokrát smerom na západ, prechádzate znova pestrofarebným lesom, pričom sa vám vľavo často objavia prvé výhľady na kopec Grajnára, o čom vás ubezpečia i zvuky áut, uháňajúcich do jeho sedla.
Po asi 10 minútach príjemnej chôdze mierne zvlneným terénom, keď sa cesta celý čas krúti doprava, prichádzate k orientačnému stĺpu, ktorý vás posiela v protismere, mierne hore do lesa k cieľu cesty na malé skalné bralo, v mape označované ako HLINISKO. A tu je to „ukryté miesto“ so starou vyschnutou jedľou, kde vás čaká (a na to sa treba vopred pripraviť) jeden fenomenálny výhľad na spišskú krajinu. Vľavo, južným smerom je vidno do sedla Grajnár, kde sa pod nebesky modrou oblohou zelenajú, žltnú a červenajú jesenné lesy, prerušované pásmom okrovohnedých hôľnatých lúk. Trocha vpravo a nižšie sa do stráne zarezáva oceľovosivý zub odkrytého kameňolomu a zopár malých červených striech akýchsi domčekov. Keď ale otočíte hlavu viac doprava, na západ, začne sa na horizonte objavovať pás Západných Tatier, ktoré plynulo prejdú do mohutnejších Vysokých, pod ktorými, bližšie v údolí svieti tradičný kostol Spišského Štvrtku. Fenomenálny je pohľad na rozťahanú Spišskú Novú Ves, ktorej nižšie v popredí „konkuruje“ redšie, zato dlhšie rozťahaný Hnilčík s domčekmi Zimnej doliny a vyššie smerom k nebu i Levoča s Mariánskou horou a rozložitými Levočskými vrchmi. Ďalej vpravo, už na severovýchod spočinú oči na Spišskom hrade, v pozadí s tmavozelenými horami Braniska. A všetky tieto krásy sú doslova zasadené do škály farieb od okrovožltej po tmavomodrú.
Poviem vám, tu sa stvoriteľ naozaj maliarsky vyznamenal i vyšantil, lebo tento obraz spišskej krajiny by mohol visieť v každej obývačke. Ale chvalabohu nevisí, aspoň budú musieť ľudia za týmto živým originálom prejsť zopár kilometrov a vychutnať si ho priamo na „mieste činu“.
Túto jesennú netradičnú turistiku som vám predstavil ako ideálny výlet pre tých, ktorí majú slabšiu kondíciu, pre rodiny s deťmi, pre romanticky založené dvojice i trojice, pre cykloturistov, jedným slovom pre všetkých, ktorých to vždy ťahá do tej najzdravšej a najlacnejšej telocvične- do prírody.
Súťažná otázka: V akej nadmorskej výške leží výhľadové miesto Hlinisko? (tolerancia plus mínus
1 meter)
Michal Buza st.