Vo svete silných svalov a ťažkých činiek bol a stále je slovenským pojmom a fenoménom. Deväťkrát nenašiel na Slovensku konkurenciu, trikrát sa stal Mr. ČSFR a raz mu k nohám padol celý kulturistický svet. Kulturistická ikona Spišskej Novej vsi, chlap z ktorého stále ide rešpekt, človek, ktorý kulturistku miluje, ale hlavne jej rozumie – Milan Rolinec.
Kde sa začali vaše prvé kontakty s činkou a kulturistikou ako takou?
Ja som začal cvičiť, pretože som mal krivú chrbticu už na základnej škole. No boli to skôr len cviky než nejaká reál na kulturistika. Vtedy som si myslel, že je na dvíhanie ťažkých činiek priskoro. No seriózne som sa kulturistike začal venovať až na vojenčine. Dá sa teda povedať, že ma to poriadne nadchlo keď som mal približne deväťnásť.
Venovali ste sa v mladosti aj iným športom?
Samozrejme, vtedy bola úplne iná doba, takmer všetci mladí v školách športovali, nik si nenosil vymyslené ospravedlnenky, na telesnú výchovu sa každý tešil. Ja som závodne hrával až do juniorského veku hádzanú, no školu som reprezentoval aj vtedy v „klasických“ disciplínach ako boli šprinty na rôzne dlhých tratiach, hod kriketovou loptičkou, či podobne. Bolo to vtedy zábavné a myslím si, že mladým to dnes chýba a preto je ich pohybová kultúra taká aká je.
Každý mladý kulturista má svoje idoly polepené po stenách svojej izby, či priestoru kde sa cvičeniu venuje. Kto visel na tej vašej?
Mal som trio idolov. Tým prvým bol všetkým dobre známy Arnold Swarzenegger, hlavne preto, že to bola a stále je veľmi rešpektovaná osobnosť. Tým druhým bol dokonalý kulturistický estét Frank Zane a tretím Albert Beckles, ktorý vydržal byť na výslní neskutočne dlho a má môj veľký obdiv.
Vy ste šli svojou vlastnou cestou, na ktorej ste postupne získali rôzne prestížne tituly. Predsa len, ktorý je ten naj?
Máte pravdu, viackrát som sa stal majstrom vo svojej krajine, čo si vyžadovalo množstvo úsilia, no najviac si cením titul Majster sveta MASTERS, ktorý som získal v roku 1995 v Bratislave. A práve preto, že to bolo na domácej pôde bolo to niečo na čo sa nedá zabudnúť. Konkurencia bola obrovská, no ozaj som vtedy bol v top forme a som rád, že mám tento titul vo svojej zbierke.
Po skončení svojej bohatej kariéry pokračujete v kulturistike naďalej. Otvorili ste si v Spišskej Novej Vsi vlastné fitko, kde ste cvičencom „živým“ príkladom.
Ešte keď sme chodili do kapitalistických krajín, tak som si všimol, že tieto veci tam fungujú a už tam mi to začalo vŕtať v hlave. Tak som si otvoril vlastné fitness a som rád, že ľudia si ho našli a chodia sem. A to, že som tu každý deň? Pripadá mi to logické. Pevne verím, že som aj ja pre mladých akýmsi vzorom a nie je nič lepšie ak začínajúci kulturista má pri sebe človeka, ktorý veciam rozumie a vie mu komplexne poradiť. Veľmi ma hnevá a mrzí, že dnes si môže fitness otvoriť, s prepáčením, každý „kto má dieru v zadku“. Toto je veľmi zlý trend, ktorý môže viac ublížiť ako pomôcť.
Čo by ste teda poradili tým, ktorí s cvičením ešte len začínajú?
V prvom rade, aby sa nebáli a zavítali k nám. Osobitne každému po rozhovore poradím ako a s čím začať. Zásadou číslo jedna je nepočúvať „zaručené“ triky svojich kamarátov. Všetko treba robiť postupne, nič netreba uponáhľať. Je hlúposťou chodiť do fitka niečo sebe, či druhým dokazovať a fučať pod nadhodnotenými váhami. To nikam nevedie, ba môže to človeku uškodiť.
Vráťme sa späť ku kulturistike ako športu. Existuje v našom meste nejaký klub, ktorý sa venuje čisto len kulturistike?
Bohužiaľ nie. Sú tu len fitness kluby o ktorých som sa už vyjadril. Je mi to veľmi ľúto, že to už nefunguje tak ako kedysi. Pri bývalých telovýchovným jednotách sa rozvíjal šport ako taký a naša krajina mala vo svete športový cveng a rešpekt. Potom však prišla móda všetko zrušiť a vidíme kde sme sa dostali. Na trénera dnes stačí trojtýždňový kurz a dostane licenciu. Bez skúseností, bez zážitkov, bez možnosti odovzdať osobný prínos. To je ozaj zlé.
S kulturistikou sa často spája slovíčko doping. Ak sa pozeráte na túto problematiku?
Doping bol v našom športe vždy veľmi ošemetnou témou a nech hodí kameňom ten, kto je bez viny. Všetko má svoje pre a proti, no dnes už existujú rozumné prípravky na prírodnej báze, ktoré ak sa citlivo regulujú dokážu v dobrom pomôcť. Aj tu je však potrebná striedmosť, pretože správny kulturista by nemal cvičiť len pre to, aby mu narástli hory svalov, ale hlavne preto, aby mal z cvičenia radosť a dobrý pocit, že pre svoje telo robí niečo prospešné. Veď predsa stále platí to známe „V zdravom tele , zdravý duch!“
-ob-
