Najbláznivejší mesiac v roku už máme pomaly za sebou. Nezostal svojej povesti nič dlžný. Zažili sme mrazivé noci, sneženie, dážď ale aj slnko a teploty zaváňajúce letom. V Slovenskom raji spadlo niekoľko lavín, deravé cesty začali ohrozovať vodičov a cestári začali s ich opravami. Z teplých krajín sa vrátili bociany a v korunách stromov (ktorých ešte máme našťastie dostatok) sa stále intenzívnejšie ozýva štebot vtáčich prírastkov. Veriaci si dôstojne pripomenuli zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a vo finále súťaže krásy mala svoju reprezentantku aj Spišská Nová Ves. Opäť sa raz ukázalo, že krásne je nielen naše mesto, ale aj ľudia, ktorí v ňom žijú. Vodiči prezúvajú autá a novovešťania menia šatníky. Zmizol biely sneh a odhalil niekoľko čiernych skládok a z oddýchnutej zeme začali opatrne vykúkať prvé kvietky. A potom v meste stretnete priateľa, či známeho, ktorého ste pár týždňov nevideli a opýtate sa ho: Čo máš nového? Najčastejšou odpoveďou býva: Nič, všetko po starom.
Je to trochu zvláštne, že občas nevnímame zmeny vo svojom okolí a občas ani vo svojom živote. Chce to trochu viac pozornosti a záujmu o život okolo nás. Trochu viac starostlivosti o svojich najbližších. Pasívne konštatovanie, že sme nezažili nič nového, nám nesvedčí. Neuzatvárajme sa do vlastných svetov, ten jeden, ktorý máme spoločný, predsa prináša dennodenne niečo nového. A tak: otvorme oči, nastražme uši, nadýchnime sa jarného vzduchu a odomknime naše srdcia.
