Na našu rodenú Novovešťanku, sympatickú ryšavku Klaudiu Budzovú sme určite nezabudli. Mnohí si ju ešte pamätáte ako hviezdu z televíznej obrazovky. Roky pracovala ako reportérka pre miestnu TV Reduta, neskôr pokračovala v kariére redaktorky televíznych novín v televízii Markíza. Milovníci divadla si Klaudiinu tvár spájajú s ochotníckym divadlom Hviezdoslav, či Divadlom na opätkoch, v ktorých roky vystupovala ako vynikajúca herečka. „Tieto krásne časy sú už dávno za mnou a posunula som sa ďalej. Žijem v kráľovstve, v nórskom kráľovstve,“ smeje sa.
Klaudia odišla do Nórska za svojim partnerom Jurajom zo Spišskej Novej Vsi. Spoločne žijú v treťom najväčšom meste, v Trondheime. „Valentín 2014 bol pre mňa veľmi romantický. Stála som na brehu fjordu, pozerala do diaľav a uvažovala, čo bude ďalej. Bol to môj prvý deň v Nórsku – v krajine zázrakov a krásnej prírody, ako to ja volám,“ povedala.
Keďže naša Klauďa je talent na jazyky, ľavou zadnou sa naučila aj po nórsky. Okrem talentu však zapojila aj svoju pevnú vôľu. „Približne 4 mesiace pred odchodom som učila jazyk doma. Bolo to cez skype, pretože kurzy nórčiny len tak ľahko nezoženiete. Po príchode do krajiny som nastúpila do školy, na denný intenzívny kurz.“ Svoje jazykové schopnosti rozvíjala na každom kroku. Dobrovoľne sa zapájala a pomáhala pri rôznych akciách- trhoch, či v divadle. „Áno, bolo to zadarmo. Mnohí si to nedokážu predstaviť, lebo každý chce v zahraničí rýchlo zbohatnúť,“ uviedla. Po štyroch mesiacoch makala ako chyžná v hoteli, a popritom nezaháľala a zdokonaľovala sa ďalej v jazyku. „Keď som cítila, že už je ten správny čas, začala som si hľadať prácu v mojom obore. Vyštudovala som učiteľstvo. Pracujem tu v škôlke. Spolu s mojim kolegom máme na starosti 14 detí. Systém je tu úplne odlišný ako u nás. Nemáme toľko papierovačiek, ako pedagógovia na Slovenku. Ak pripravujeme plány, máme na to hodiny počas pracovnej doby. Nie sme na oddelení s deťmi, ale sedíme v kancelárii a pripravujeme sa na budúci týždeň. Žiadne prenášanie práce domov tu neexistuje. S deťmi sme viac vonku. Či prší, sneží, alebo fúka severák. Pretože ako Nóri hovoria: neexistuje zlé počasie, len nesprávne oblečenie. Tým som prešla aj ja. Lodičky a kostýmy som vymenila za vibramy a funkčné športové oblečenie. Decká v zime prídu do škôlky na bežkách, v lete na bicykli,“ opísala nám fungovanie v nórskej materskej škole.
Klaudia kvituje nórsky sociálny systém. „Keď idem niečo vybaviť na úrad, alebo overiť dokumenty, nemusím platiť žiadne extra poplatky. Veľmi dobre tu funguje prepojenie úradov medzi sebou. Nemusíte chodiť, ako sa povie od Šavla do Pavla. Proste vybavíš všetko hneď na jednom mieste,“ rozpráva. Na vysokej úrovni je tu aj digitálna komunikácia. „Daňové priznanie si pošleš mailom aj z letiskovej haly, alebo z kaviarne. Svet „keš“ tu neexistuje. V 98% platíš všade kartou: na trhoch remesiel, ba dokonca aj v autobuse,“ ozrejmuje milá rusovláska. Politické kauzy sú v Nórsku skôr raritou. „A aj keď sa na niečo príde, okamžite to riešia. Nie vytiahnutým inej kauzy, aby prekryli tú existujúcu,“ hovorí.
Zisťovali sme, akí sú Nóri kulinári. V gastronómii však rozhodne prvú ligu nekopú. Najviac totiž jedia pizzu a hamburger s hranolkami. Meníčko nepoznajú. Do práce si nosia obed nabalený z domu, tzv matpakke. „Zväčša ide o niečo jednoduché. Chlieb s paštétou, maslom, šunkou, alebo s brunostom. Brunost je hnedý syr. Buď si ho zamilujete a chutí, alebo ho nemôžete ani len cítiť a budete ho nenávidieť. Chuťovo pripomína eidam zmiešaný s karamelkami, alebo roztopeným karamelom. Paradoxom je, že ho jedia na slano s maslom, alebo na sladko s vaflami a džemom. Syr z veľkej hrudy krájajú buď nožom, alebo hoblíkom na syr. Ich topka sú asi vafle a ryby.“
Milá rusovláska nám prezradila, ako si zvykla na nórske vrtochy počasia? „Trondheim leží pri pobreží. Mnohí očakávajú, že je tu veľká zima a mráz. Nie je to pravda. Všetko ovplyvňuje golfský prúd. Cez leto sme mali teploty aj nad 30 stupňov. Tieto extrémy však netrvajú dlho. Jeden deň sa tešíme letu a v druhý už máme jeseň.“ Kuriozitou je ale nórske mesto Bergen. „Prší tam 300 dní do roka,“ prezradila Klaudia. V Nórsku je zaujímavé striedanie polárneho dňa a noci. „Polárna noc je skôr na vyvolanie depresie. V zime slnko vychádza okolo 10 tej dopoludnia a zapadá okolo 15 tej. Keď je polárny deň, človek si ani nevšimne, že už je dávno po polnoci a mal by ísť do postele. Stále totiž svieti slniečko.“
Klaudia sa pred dvoma mesiacmi v Nórsku stala matkou. Zaujímalo nás, ako sa rodí v Škandinávii. „Hneď ako prídu bolesti, kontrakcie, alebo niečo špeciálne, čo sa týka pôrodu, voláš do nemocnice. Keď tam prídeš, už ťa čakajú. Dostaneš svoju pôrodnú obývačku s kúpeľňou a veľkou vaňou. Celý čas si sama, žiadne iné pacientky. Lekári tam majú všetko vybavenie. V izbe je posteľ pre teba, na ktorej rodíš. No je tam i posteľ pre tvojho partnera. Ten si nemusí nič priplácať za to, že je tam s tebou a pomáha. Áno pomáha, nestojí ako tĺk, ale: dopĺňa vodu vo vani, utiera pot, reguluje elektródy, ktoré ti pomáhajú zmierniť bolesti, nosí vodu, občerstvenie. Nepreferujú tu žiadne epidurálky, či oxytocín, no máš možnosť o to požiadať,“ priblížila nám pôrod v nórskom kráľovstve.
Aj keď je v Trondheime momentálne spokojná, na svoje rodné mesto nedá dopustiť. „Človek sa v Spišskej môže kultúrne vyžiť. Ktoré mesto má 5 divadiel? Je to ako náš malý Broadway,“ rozpráva s úsmevom. V Novej Vsi miluje aj zoologickú záhradu, či blízke krásy prírody.
(sim)
