Znie to ako začiatok rozprávky a príbeh, o ktorom budem písať, v slovenských pomeroch, aj rozprávkou zaváňa. A pritom je taký jednoduchý a mal by byť aj inšpiratívny. Tí, ktorých by inšpirovať mal, ho dobre poznajú, ale i napriek tomu sa držia svojich osvedčených, a dlho už neúčinných, spôsobov a metód práce. Príbeh sa neodohráva za 7 horami a 7 dolami, ani na miestach, kde sa voda sype a piesok leje. Ale neďaleko Košíc, v obci Kechnec.
Veľa chvály som už o Kechneci počul. Najmä o jeho aktívnom a šikovnom starostovi, mojom priateľovi a poslaneckom kolegovi v Košickom samosprávnom kraji, Jozefovi Konkolym. Keďže aj ja som presvedčený, že šliapnuť na krk nezamestnanosti je možné, zavolal som mu, dohodol stretnutie a v stanovený čas vyrazil do 119 kilometrov vzdialenej dediny na juhu východného Slovenska. Strávil som v spoločnosti starostu Kechneca poučný deň. Hovoril mi z duše. A nielen hovoril, ale na vlastné oči som sa mohol presvedčiť, ako sa slová môžu zmeniť na skutočnosť. Sám nemám rád výhovorky typu: „Nedá sa. Na to nemáme peniaze. Je to príliš náročné.“ A zrazu som videl v praxi to, čomu verím a čím sa celý život riadim – dá sa a my to dokážeme!
„Aj keď máme iba tisícku obyvateľov a mnohí by si mysleli, že takáto malá obec nemá žiadne šance na rozvoj, dokázali sme opak. Vybudovali sme priemyselnú zónu na rozlohe 332 ha, ktorá v súčasnosti predstavuje investície v hodnote miliardy eur a priniesla 3000 pracovných miest. Chceme sa rozvíjať ďalej, kapacita našej priemyselnej zóny je až 30 000 pracovných miest. Radi by sme tieto čísla naplnili.“ začína náš rozhovor priamo na mieste, kde má svoje prevádzky 16, prevažne zahraničných investorov starosta Kechneca. S obdivom (nie so závisťou) na Kechnec môžu obzerať aj oveľa väčšie mestá, Spišská Nová Ves nie je výnimkou. Tu za takmer 15 rokov neprišiel žiadny zahraničný investor. Ak teda nerátame hypermarkety, ktoré na jednej strane ľuďom prácu dali, ale mnohých malých živnostníkov a podnikateľov zlikvidovali.
A teraz čítajte pozorne. Nasledujúci zoznam je výpočtom toho, čo obec Kechnec, riadená aktívnym starostom, urobila za 4 roky (okrem stoviek nových pracovných miest): Opravené cesty, chodníky, vjazdy k domom, nový gastro kompplex v športovom areáli, rekonštrukcia centra obce, Spoločenské centrum (ubytovanie, reštaurácia, kancelárske priestory, parkovisko), začiatok rýchlostnej komunikácie R4, zriadenie lekárne a gynekologickej ambulancie, zavedenie optickej siete (internet pre celú obec, lacnejšie telefónovanie a úradné vybavovanie cez internet), vydali knihu o histórii obci a založili žiacke futbalové kluby. Dokončujú Domov dôchodcov, cintorín, desiatky nových bytov, futbalový štadión, detské ihrisko a začínajú práce na Aquaparku, Európskej integrovanej škole atď., atď. Povedzte mi: Keď sa to dá na jednom mieste, prečo by sa to nemohlo podariť aj niekde inde? Jednoduché to určite nie je, ale recept je známy. 24 rokov sa ním riadi starosta Konkoly (nezávislý): „Po prvé: Musíš zabezpečiť obyvateľom prácu. Po druhé: Musíš zabezpečiť bývanie najmä pre mladých ľudí a po tretie: Musíš zabezpečiť integrované vzdelávanie pre deti týchto mladých rodín, budúcich odborníkov a pracovníkov priemyselného parku.“ S maďarským prízvukom vtipne vysvetľuje: „Tá fiam, vymre celý „Igló“ - keď nebudete budovať štartovacie nájomné byty pre mladých ľudí, ale nie za 500 – 600 € mesačne. Ta, tak jak u nás… nájom je pre mladého človeka 130 € mesačne, za 76 m2 byt v prvej kategórii!!!“ A pridáva aj jednu „dopravnú“ radu: „Ta „holván“ (kde) pôjde investor niekde v dnešnej dobe bez privádzača. On musí dostať kamión rýchlo až pred bránu fabriky“. Tým len potvrdzuje moje aktivity smerujúce k vybudovaniu privádzača k diaľnic i pri Levoči podľa pôvodných plánov.
Moje vlastné skúsenosti, ale aj tie nové, ktoré som získal od starostu Kechnec, pána Konkolyho, ma utvrdzujú v presvedčení, že takouto cestou sa musí vybrať aj Spišská Nová Ves. Na to však treba viac ako alibistické výhovorky, že je kríza, že štát nám neposiela peniaze, že na vine sú všetci ostatní, len nie naša lenivosť, únava materiálu (po rokoch úradničenia), či „dolky“ vo vysedených kožených kancelárskych kreslách. Je fajn usmievať sa na verejnosti pri športových exhibíciách, či exkluzívnych koncertoch na námestí, alebo prijímať vzácne návštevy na Radnici, ale bolo by lepšie privítať v meste nových zahraničných investorov, otvárať v nemocnici nové, moderné oddelenia a zhodnocovať nevyužívané veľké budovy a pozemky. Ja uprednostňujem aktívne a vytrvalé „klopanie“ na dvere, za ktorými sa nachádzajú cestičky k novým pracovným príležitostiam a k bývaniu hlavne pre mladých Novovešťanov. Inými slovami to isté hovorí aj starosta Kechneca: „Nesmieš sa nikdy vzdávať, a hlavne s úradníkmi a úradmi musíš tvrdo bojovať, lebo oni aj keď odsúhlasia projekt a investíciu, tak potom budú robiť všetko preto aby schválené peniaze dostali čo najbližšie k svojmu bydlisku čiže na „západ“.
Presne takto má fungovať samospráva, povedal som si po návšteve Kechneca. Táto obec, žiaľ, zatiaľ pripomína len rajský ostrovček v oceáne miest a obcí na východe Slovenska, ktoré trápi nezamestnanosť, nedostatok bytov pre mladé rodiny, rozbité cesty, nedostupnosť zdravotníckych zariadení a umierajúci cestovný ruch. Ich starostovia a primátori by mali dedinku Kechnec považovať za pútnické miesto.
Spišská teraz potrebuje ZMENU, a predovšetkým schopný management, a nie politikárčenie, mocenské a zákulisné boje na mestskom úrade. Mesto treba riadiť ako firmu, ku správe mesta je potrebné pristupovať s vedomím, že nie je vlastníctvom žiadnej politickej strany, ale jeho obyvateľov.
Pavol Bečarik
FOTOGALÉRIA:
