Bolo že to radosti na trávniku futbalistov FK NOVES SPIŠSKÁ NOVÁ VES po skončení jesennej časti druhej najvyššej futbalovej ligy 2017/18. Spišiaci sa hrdili najvyššími návštevami a okupovali horné poschodia druholigovej tabuľky. Na jar však prišiel tvrdý pád a s krutými následkami. Po troch rokoch Novovešťania opúšťajú druholigovú elitu a padajú do tretej ligy.
Brezovaja mrzí nevyužitý potenciál, návrat bude ohromne komplikovaný
Tak ako to už v športe chodí, ak sa darí tak je to najmä zásluha hráčov a trénerov, ak príde horšie obdobie, na vine sú zväčša funkcionári klubov. Ako sa teda na súčasnú realitu pozerá a ako sa s ňou vyrovnáva dlhoročný manažér futbalistov od rieky Hornád Patrik Brezovaj? „Udržať káder, ktorý na jeseň predvádzal nezabudnuteľné výkony pred početnou diváckou kulisou, sa v našich podmienkach kvôli prirodzenému záujmu ekonomicky silnejších klubov nedalo. S hráčmi, ktorí v lete prišli, sme boli vopred dohodnutí a motivovali ich aj tak, aby sa v druhej lige ukázali a posunuli do klubov, kde si nielen po športovej stránke pomôžu. To je momentálne asi jediná reálna motivačná filozofia väčšiny spišskonovoveských športových klubov. Konkurovať ponukám zahraničných nižších líg často nemôžu ani naši fortunaligisti. Niektorí hráči sa v priebehu zimy posunuli do mužstiev, ktoré pracujú na profesionálnejšej úrovni po viacerých stránkach a vo svojej športovej kariére si týmto pomohli. Určite sme však až taký odliv nepredpokladali, boli sme presvedčení, že sa nám podarí po historickej eufórii z jesene presvedčiť okolie, že dokážeme byť konkurencieschopní. Verili sme, že úspešné pôsobenie osloví niekoho, kto by nám v náročnej druholigovej spoločnosti dokázal pomôcť zabezpečiť ďalšie, možno aj dlhodobejšie pôsobenie. A najmä v tomto sme sa dosť prepočítali a zažili asi najväčšie sklamanie, lebo práve opak bol pravdou. Celá zimná príprava sa potom niesla v neistote, tréningová dochádzka a morálka nebola prirodzene dobrá. Nevedeli sme na čom sme a čo si môžeme vlastne dovoliť. Káder sme aj preto poskladali na poslednú chvíľu hráčmi, ktorí ešte boli dostupní. Tým uprieť snahu nemožno, no futbalovú kvalitu na takú vážnu súťaž viacerí hráči žiaľ nemali. „Varili“ sme z toho, čo sme si mohli dovoliť, no aj tak sme dúfali, že potrebných šesť- sedem bodov na jar získame. Osudovým a dnes už asi všetci vieme, že aj „zlomovým“ momentom jari pre nás bol úvodný domáci zápas proti rovnako zdecimovanému Zvolenu. Mali sme ho pevne pod kontrolou, nepremieňali sme však jednu šancu za druhou. Takýto zápas „blbec“ príde raz za čas, pre nás prišiel v najnevhodnejšom období. Súper bol dvakrát pred našou bránou a vyhral 1- 0. Vtedy som nielen ja začal tušiť, keďže nasledovala séria stretnutí s pre nás ťažkými súpermi, že je to dosť zlé a čaká nás tvrdý boj o druholigový život. Zhrniem to asi tak, že naše mužstvo, ktoré sme si mohli dovoliť zložiť pre odvetnú časť, nemalo potrebnú kvalitu, nehovoriac o tréningovom deficite jednotlivcov s prípravného obdobia a v závere už ani psychické sily, aby sa dokázalo v tejto konkurencii zachrániť. Ako málo nám k tomu nakoniec stačilo, si uvedomíme možno až odstupom času a bude to ešte viac mrzieť,“ hodnotí nevydarenú jar spišskonovoveský manažér. Za jeho slovami sa dá priam vycítiť, že problémom sú, ako inak, financie. Kde sa teda zasekol ich tok? „Samozrejme, vždy je to o financiách, ktoré viete dať dokopy. Pozrime sa ale reálne, čo sa deje v celom slovenskom športe a po príklad nemusíme ísť ďaleko, stačí spomenúť neďaleké Košice. Nehovoriac o situácii ohľadom nešťastného a nedotiahnutého Zákona o športe. Nerobme si preto ilúzie, že práve v Spišskej dokážeme divy. Už pred začiatkom celej sezóny sme dlhšie zvažovali naše možnosti a vedeli sme, že to nebude jednoduché. Určite by som bol ale osobne proti, ak by sme si povedali, že do súťaže nejdeme. Preto nielen mňa dosť hnevajú názory, ktoré sme taktiež počúvali, načo sme niekam postupovali a mali sme radšej hrať súťaž, na akú máme. Takéto myslenie nemá so športom nič spoločné. Fungovali sme možno v skromných druholigových podmienkach, keďže sa viac financií aj napriek snahe viacerých, ktorí to nevzdali, nepodarilo zabezpečiť. Nemienim však hádzať vinu na niekoho iného, aj keď pochopenie našich ambícii sme samozrejme očakávali. Rozumeli sme sčasti aj argumentom predstaviteľov mesta a samosprávy, ktorých sme samozrejme taktiež žiadali o navýšenie prostriedkov, že výrazná časť z nich sa použila a použije na rekonštrukciu nášho futbalového štadióna. Tá je po len minimálnych investíciách v predošlom období kvôli známym problémom s pozemkami už dnes takmer nevyhnutne nutná. Myslím, že aj futbalisti a najmä naši mládežníci si zaslúžia pôsobiť v dôstojnejšom športovom stánku, akým je v našom meste napríklad zimný štadión, športová hala či napríklad plaváreň. Napriek všetkému si ale dovolím tvrdiť, že počas troch rokov v druhej lige sme klubu a ani nášmu mestu hanbu neurobili a pripravili futbalovým fanúšikom mnoho nezabudnuteľných okamihov. Som však ale taktiež trochu sklamaný, že nie všetci asi pochopili jedno, v akej vážnej futbalovej súťaži sme pôsobili a ako ťažko ju bolo po dlhých rokoch pre Spišskú vybojovať,“ dodáva Brezovaj. Na pery a pero sa tak natíska otázka, čo bude ďalej so spišskonovoveským futbalom? „Druholigové pôsobenie bolo pre klub hlavne finančne náročné, možno tá druhá liga bola naozaj momentálne priveľké sústo, ale zanechá určite v mnohých pozitívnu futbalovú emóciu. Vieme aspoň, čo prináša pôsobenie v takejto profesionálnej súťaži a čo je potrebné, aby ste v nej mohli prípadne niekedy v budúcnosti fungovať. S určitým odstupom času to bude potrebné triezvo, bez emócii zhodnotiť a povedať si, ako ďalej. Jasné, urobili sa aj chyby, v súčasnosti sme dosť dlžní našej mládeži, to nepopieram. No tiež si musíme uvedomiť a pochopiť, že postavenie a určitá „vážnosť“ klubu sa vždy posudzuje v športovej verejnosti najmä podľa pôsobenia a postavenia mužstva dospelých. Futbal v Spišskej má svoju bohatú históriu a mládežnícku základňu a ani vypadnutím určite neskončí. Dnes ešte možno nie, ale až s odstupom času si uvedomíme, čo sme v posledných rokoch dokázali a v akej súťaži pôsobili. Pre mňa osobne aj s ohľadom na budúcnosť a ďalšie plány klubu je dosť podstatné, aby sme mali čo najskôr v meste dôstojný futbalový stánok,“ doplnil spiškonovoveský manažér.
Ondáš aj Zekucia unisono tvrdia. „Na jar nám chýbala kvalita“
Futbal však na ihrisku nehrajú funkcionári a manažéri, ale futbalisti, ktorých vedie tréner. Zaujímalo nás teda ako sezónu videl kouč Branislav Ondáš, čo im herne chýbalo k tomu, aby boli konkurencieschopní. „Myslím, že nám chýba kvalita a trochu šťastia. Vo viacerých najmä domácich stretnutiach sme neboli o nič horší ako naši súperi. V zápasoch so Zvolenom, Podbrezovou a Novým Mestom sme boli podľa môjho názoru lepším mužstvom a mali sme vyhrať. Taktiež s Pohroním, Trebišovom, či Šamorínom sme odohrali remízové zápasy, no žiaľ bodovať sa nám podarilo len s Pohroním. Možno to vyznieva alibisticky, ale je veľmi ťažké nahradiť siedmich hráčov, ktorí nás v zime opustili. Chlapci, ktorí prišli, sa naozaj snažili, ale mnohí z nich prišli k nám týždeň pred začatím súťaže a aj preto bolo veľmi ťažké nahradiť kvalitu, ktorá nám počas zimnej prestávky odišla,“ skonštatoval novoveský tréner. Namotivovať hráčov, ktorí hrali prakticky zadarmo, asi ľahké nebolo. „Je to ozaj veľmi náročné. Pri mužstve som piaty rok a počas tohto obdobia som bezproblémový priebeh čo sa týka financií zažil asi len jeden ročník. Toto je tretí rok, v ktorom naše mužstvo účinkuje v 2. lige a zabezpečenie klubu a financií je preto omnoho náročnejšie. V podstate ako jediné mužstvo v súťaži sme zložení z 80% z amatérov, ktorí denne pracujú a poobede sa snažia trénovať. Ostatné mužstvá pracujú s profesionálmi, kde sa často trénuje aj dvojfázovo. Naši hráči musia často kvôli pracovným povinnostiam vynechávať tréningový proces a to sa zákonite odzrkadľuje aj na ihrisku v náročných zápasoch. Ak zoberieme na vedomie ešte problémy s financovaním, tak každý človek, ktorý len trochu rozumie futbalu a vôbec športu, musí chápať, prečo je ťažké hráčov namotivovať a žiadať od nich denno-denne špičkové výkony.“ Ani Ondášovi nie je ľahostajná budúcnosť spišskonovoveského futbalu, no aj on dvíha varovný prst. „Poviem to úprimne, že momentálne neviem vôbec povedať, čo bude s futbalom v našom meste. Je ale určite škoda, že sa tu nevytvorili podmienky pre zotrvanie v 2. lige. Každým rokom bude rásť rozdiel medzi amatérskym treťoligovým a profifutbalom v 2. lige. Vrátiť sa do 2. celoslovenskej súťaži bude veľmi náročné, povedal by som, že v takýchto podmienkach určite nemožné. Je mi to veľmi ľúto, lebo keď som prišiel k mužstvu, tak sme boli na 13. mieste v 4. lige a postupne sme to dotiahli až do 2. celoslovenskej ligy. Myslím teda, že za posledné obdobie sa tu urobilo veľa dobrej práce, no podpora a vytvorenie podmienok pre futbal sa žiaľ veľmi nezmenila. Domnievam sa, že najmä vďaka účinkovaniu nášho mužstva v 2. lige sa konečne vyriešili pozemkové spory pod našim ihriskom a taktiež sa získala dotácia na rekonštrukciu štadióna. Verím, že budeme mať v nasledujúcich rokoch vynovený, pekný štadión, na ktorom by sa mali ale hrať druholigové a nie treťoligové alebo dokonca v katastrofickom scenári aj štvrtoligové zápasy,“ dodáva Ondáš. Pod jeho vedením prešlo v tomto ročníku viacero futbalistov, no asi najvýraznejšiu stopu v tíme zanechal 27 ročný, s jedenástimi gólmi najlepší strelec a hráč Spišiakov, Kamil Zekucia. Srdciara, ktorý v zime odolal fortunaligovým ponukám, zostup tiež nesmierne bolí. „Samozrejme, každý vníma situáciu, ktorá tu nastala, nás hráčov to mrzí, keďže väčšina z nás si vybojovala postup do druhej ligy a prešla tú dlhú a neľahkú cestu po vypadnutí až do 4. ligy. Na každý zápas sme sa so spoluhráčmi pripravovali zodpovedne, v úvode jari sme ešte neboli až pod takým veľkým psychickým tlakom. Ten prišiel pred záverom súťaže, keď sme sa trápili herne a dostávali aj dosť lacné góly. Motivácia nám samozrejme, keďže väčšinu kádra tvorili odchovanci klubu, nechýbala. Chceli sme druhú ligu zachrániť pre naše mesto a našich priaznivcov. Lenže 2. liga je náročná a vážna súťaž, s našim rozpočtom a možnosťami nášho klubu to bola po tom, čo sa väčšina našich protivníkov pred odvetnou časťou posilnila, veľmi náročná úloha,“ realisticky zhodnotil zostupovú jar Zekucia.
Oliver Buza
