Dedo Mikuláš, familiárne zvaný Miťo má tri svoje zlatíčka: dvojročného labradorského retrívera Luka, osemročného vnuka Lukáša a trinásťročnú susedkinu dcéru Luciu. Cez týždeň majú čo robiť, ale v sobotu ráno sa u deda rozletia dvere a deti zavelia:
Krompašania majú oproti iným turistom nespornú výhodu v tom, že ak chcú vystúpiť na pekné výhľadové miesto vo svojom okolí, môžu si vybrať na juhu ležiacu BIELU SKALU, alebo potrápiť svoje telo výstupom na sever na SĽUBICU. V to ráno sme prichádzali do Krompách, keď už vládlo typicky jesenné počasie a krajinu dookola zahaľovala hmla, takže z cesty bolo vidno akurát ľudí, ktorí na poličkách popri ceste zbierali zemiaky. Za Spišskými Vlachmi som teda odbočil s autom doľava, smer Slatvina a Vojkovce, lebo som si povedal, že ak hmla stúpne a vzduch sa vyčistí, bude pre deti väčším zážitkom výhľad zo Sľubice, kde som pred desiatimi rokmi stál tiež niekedy začiatkom jesene. Našu cestu sme začali vo VOJKOVCIACH pri kostole, pri orientačnom stĺpe, kde nás zelená turistická značka posielala severovýchodným smerom hore dedinou. Po chvíli sme sa dostali do lesa, cesta sa zmenila na lesný chodník a keď sme prekročili potôčik, ktorý zaujal najmä deti svojou červenou farbou, cesta začala prudko stúpať cez pomerne hustý bukovo-smrekový les a vlastne skracovala serpentíny klasickej lesnej cesty. Po asi polhodine namáhavého výstupu sme sa dostali na malú lúčku k orientačnému bodu PREDKY, ktoré ležia v nadmorskej výške 900 metrov a kde sa k nám pripojila žltá turistická značka z Richnavy. Odtiaľ je už Sľubica tak povediac na dostrel, ale keďže bolo treba ešte prekonať temer 250 výškových metrov, bolo mi jasné, že bude nasledovať drastické stúpanie, čo sa aj potvrdilo, lebo po niekoľko desiatok metrov pohodlnej lesnej cesty sa chodník zvrtol doľava, do lesa a začal sa škriabať už redším lesným porastom k vrcholu.
Tí, čo chodia častejšie do kopcov a hôr mi dajú za pravdu, že zatiaľ, čo výstupy na vrchol dávajú zabrať predovšetkým srdco-cievnemu aparátu, zostup je zaberačkou hlavne pre kolená. Pri takýchto úsekoch musíte navyše vždy vymyslieť aj niečo, aby to zvládla aj detská psychika a tak sme si s Lukášom a Luciou zahrali, že kráčame v Himalájach a každý musí chvíľu „naťahovať fixné laná a viesť ostatných na najbližšie snehové pole“. Pohľad dole pri zastávkach na vydýchanie odkysličenej krvi dával tušiť problémy pri zostupe.
Po ďalšej polhodine krutého výstupu sledujúc zelenú a žltú turistickú značku prichádzame na lúku pod kopcom, kde už na obzore tušíme cieľ našej cesty. SĽUBICA, ktorú mimochodom vidno, pri pohľade na východ aj zo Spišskej Novej Vsi nás víta čerstvým západným vetrom a mňa okamžite napadá, že toto musí byť parádne miesto pre paragliding, čo sa aj potvrdzuje pri vrcholovom stĺpe.
Z vrcholu oblého kopca SĽUBICE býva famózny výhľad do údolí na juh a západ, je tu krásny pohľad na Vysoké Tatry v popredí so Spišským hradom. To ale musíte mať ten pravý, šťastný deň, keď sa po dažďoch prečistí jesenný vzduch a vidno do ďaleka a tak sa nám darí len v opare a klbkách oblakov zazrieť hrad a vľavo dole dedinku Slatvina. Zapíšeme sa do vrcholovej knihy, ukazujem deťom cestu po hrebeni smerom na Rajtopiky a Branisko, ale aby nám neprefúkalo spotené tričká zostupujeme nazad prudko dole a keď kolená dostanú svoj prídel, vraciame sa po hodine naspäť k autu, čo sme odstavili vo VOJKOVCIACH.
Michal Buza st.
Trasa: Vojkovce – Predky – Sľubica a späť
Dĺžka trasy: cca 10 km
Doba prechodu: cca 3,5 hod.
Prevýšenie: Vojkovce 520 mnm, Predky 900 mnm, Sľubica 1.130 mnm, spolu 610 m
Orientácia: zelená turistická značla, turistická mapa 125 Volovské vrchy, Krompachy.
Mierka: 1:50 000
Presun: Možnosť vyraziť z Krompách cez Kaľavu
FOTOGALÉRIA:
