Dnes sme túru vybrali pre fajnšmekrov pešej zimnej turistiky. Ale pozor, je to túra celodenná a potrebujete k nej nevyhnutne pekné počasie, kvalitnú výstroj a dobrú kondíciu. Presvedčili sa o tom aj turisti z celého Slovenska, ktorí sa pred nedávnom zúčastnili Zimného prechodu roklinami Slovenského raja.
Naše putovanie za najvyšším ľadopádom Slovenského raja začíname na dolnom parkovisku na Čingove. Hoci už viac nocí klesá ortuť teplomera pod mínus 15 stupňov, Hornád ešte napodiv nie je celkom zamrznutý a tak kráčame klasickou modrou značkou po jeho ľavom brehu až pod majestátny Tomašovský výhľad. Tu odbočujeme doľava do panensky tichej zimnej krajiny údolia Bieleho potoka po zelenej značke až k miestu, kde do neho ústí roklina Kyseľ. Na tomto stanovišti je možnosť pre menej zdatných turistov serpentínami vyšliapať po žltej značke na Kláštorisko, my ale pokračujeme okolo chladných a na mnohých úsekoch zamrznutých vôd Bieleho potoka ďalej až k miestu, kde nás zastaví vchod do Sokolej doliny. Po žltej značke kráčame najprv miernym stúpaním cez tiesňavu až k prvé- mu ľadopádu a po jeho prekonaní železným rebríkom vľavo už vchádzame do mohutnej scenérie tejto doliny s jej najväčším ľadopádom.
Závojový vodopád s výškou okolo 80 metrov láka v zime najmä lezcov, ktorí si tu za pomoci lán, mačiek a cepínov skúšajú svoje sily a schopnosti vyškriabať sa hore ľadom bez pomoci rebríkov. My ale vystupujeme popri tejto ľadovej kráse klasickou cestou a po niekoľkých zastávkach na oddych už pozeráme zhora, z lávky na zimnú krajinu skalného masívu Pirtu, do ktorého svieti zubaté januárové slnko. Po niekoľkých metroch postupu roklinou nás čaká najkrajší ľadopád tejto tiesňavy – Vyšný vodopád. Voda tu len jemne prebubláva a kvapká po nádherných ľadových cencúľoch, ktoré padajú dole skalnými stupňami a určite okúzlia každé oko a pohladia každú romantickú dušu. Záver doliny nás miernym stúpaním privedie na vrchol, kde odbočíme doprava a míňajúc rozprávkovo zasnežené Biskupské chyžky prichádzame po hrebeni na Malú poľanu, najvyššie miesto našej trasy. Po chvíli oddychu a teplom čaji odbočujeme znova vpravo po zelenej značke a prechádzajúc hrebeňovkou míňame najprv turistov, čo zdolali Suchú Belú prechádzame na červenú značku a na stanovišti Pod Vtáčim hrbom smerujeme opäť doprava, po červenej cez zasnežený borovicový les na Kláštorisko. Tu sa nám znova otvárajú pekné výhľady západným smerom s dominantnými bielymi končiarmi Vysokých Tatier. Vracajúc sa na zelenú značke prechádzame z Kláštoriska naspäť na Čingov, s krátkou zastávkou na neuveriteľne krásnom mieste Čertova sihoť, odkiaľ sú ďaleké výhľady do dolín Slovenského raja, najmä na dolinu Bieleho potoka, kde sme ešte pred pár hodinami šliapali hore. Po krkolomnom zostupe serpentínami, kde sa najmä v zime šmýka a treba byť maximálne opatrný, prichádzame na lúku pod Tomašovským výhľadom a odtiľ po rovnakej ceste, ako sme začínali sa vraciame unavení, ale plný dojmov a zážitkov na parkovisko na Čingove.
Rokliny Slovenského raja sú v zime biele, tiché a chladné, ale hlavne tým najlepším liekom na vystresovaný svet okolo nás. A len tak mimochodom. Luka sme nechali doma, lebo takého psa, čo vie loziť kolmo po rebríkoch ešte nevymysleli.
Trasa: Čingov – Pod Tomašovským výhľadom (modrá) – Biely potok – ústie Kyseľa – ústie Sokolej doliny (zelená) – Sokolia dolina – záver Sokolej doliny (žltá) – Biskupské chyžky – Malá poľana – záver Suchej belej (zelená) – Pod Vtáčim hrbom - Kláštorisko (červená) – Čert. sihoť – Biely potok ústie (zelená) - Čingov (modrá)
Cieľ cesty: Sokolia dolina
Dĺžka trasy: cca 20 km
Doba prechodu: cca 8 hodín
Maximálne prevýšenie: cca 500 m
Mapa: Slovenský raj, VKÚ Harmanec, č. 124
presun SNV – Čingov a späť: autom
FOTOGALÉRIA:
