Dedo Mikuláš, familiárne zvaný Miťo má tri svoje zlatíčka: dvojročného labradorského retrívera Luka, osemročného vnuka Lukáša a trinásťročnú susedkinu dcéru Luciu. Cez týždeň majú čo robiť, ale v sobotu ráno sa u deda rozletia dvere a deti zavelia:
Keď v to ráno Luk začul slovo Zejmarka, odkradol sa do kúta, lebo správne tušil, že opäť ostane doma.
Naša cesta v tento horúci letný deň za romantickými hlbinami Hnileckej vodnej nádrže začína v autobuse, smer Dedinky.
Niet lepšieho osvieženia v sparných júlových, či augustových dňoch, ako ponoriť sa do chladných vôd tohto jazera, nazývaného tiež Palcmanská Maša.
Po hodinovej ceste rozbitými serpentínami Hnileckých vrchov vystupujeme z autobusu na zastávke Mlynky – Biele vody a už o päť minút sa vnárame do zatienenej doliny na juhovýchodných svahoch Slovenského raja, do Zejmarskej rokliny, mimochodom jedinej a súčasne najkratšej, kde v južnej časti tohto územia možno obdivovať krásy vodopádov, ktoré nesú meno hrdinu druhej svetovej vojny, kapitána Jána Nálepku. Prechod po rebríkoch a stupačkách po modrej turistickej značke nás za dvadsať minút vyvedie okolo vyvieračky Zejmarka na planinu Geravy.
Tu pekne vidno, že Slovenský raj je v podstate územím medzi dvoma riekami, Hornádom na severe a Hnilcom na juhu. Voda z planín a náhorných plo- šín už tisícročia steká po mäkkých vápencoch do podložia, kde vytvára množstvo menších i väčších jaskýň, alebo vyviera znova na povrch a razí si cestu dolu k riekam cez svojrázne dolinky a tiesňavy, a vytvára tak najväčšie lákadlá tohto územia – vodopády Slovenského raja. Po krátkom oddychu na Geravách sa vraciame akoby späť k vodopádom, ale po chvíli odbočujeme zelenou značkou doprava a cez bučiny začíname zostupovať k Dedinkám. Kedysi sa tu dalo dole odviezť romantickou jazdou lanovkou, no tá už je viac ako štyri roky mimo prevádzky a tak Geravy, ale aj Dedinky prichádzajú o jednu z veľkých turistických atrakcií, ktoré tu kedysi lákali mnohých, najmä starších obdivovateľov krajiny.
Po polhodine, vcelku jednoduchého zostupu južným smerom z Geráv, najprv cez les, potom po lúke, kde vpravo vidno dominantné bralá Gačovskej skaly, prichádzame do obce Dedinky, ktorej názov vznikol ako dôsledok zatopenia pôvodných obcí, keď vznikala umelá vodná nádrž. Tá je založená na princípe prečerpávacej priehrady, keď v čase lacnejšieho prúdu sa voda potrubím ťahá do vyššie položenej zásobárne na Dobšinskej strane a potom sa púšťa späť dole a v turbínach vyrába „drahšiu“ elektrickú energiu.
Dnes slúži táto 85 hektárová vodná plocha pre turistov s možnosťami kúpania, vodných športov (požičovňa šlapacích skútrov) a rybolovu (možnosť zakúpenia rybárskeho lístka).
Na južnom svahu oproti vode nájdeme lúku na kempovanie a zariadení na rôzne typy ubytovania a stravovania je tu naozaj neúrekom. Poloha samotného miesta v prekrásnom údolí na rozmedzí Spiša a Gemera, ako aj množstvo prídavných zariadení CR pre návštevníkov predurčujú zaradiť toto stredisko cestovného ruchu k vyhľadávaným atrakciám.
Prečo sme tu teda aj v nedeľu stretli len doslova zopár ľudí? Odpoveď určite aj sami nájdete na ceste medzi odbočkou na Hnilec a Mlynkami.
Michal Buza st.
Trasa: Mlynky – Biele vody, 780 mnm (modrá) – Zejmarská roklina – Geravy, 1032 mnm – Dedinky 795 mnm (zelená)
Dĺžka trasy: cca 5 km
Doba prechodu: cca 2 hod.
Max. prevýšenie: 250 m
Mapa: Slovenský raj
Presun: BUS SNV – Biele vody 745 – 859, BUS Dedinky – SNV 1502 – 1555
FOTOGALÉRIA:
