Hneď prvá trasa na mojej ceste po historických stopách osvetárov z pred dvoch storočí sa vydarila, lebo hoci to nebola prechádzka ružovým sadom, bola to jedna pekná turistika, sprevádzaná teplým aprílovým počasím, pestrofarebnou škálou jarných kvetov a množstvom nádherných výhľadov na Spišskú krajinu. Ale aj stretávky so zaujímavými a priateľskými ľuďmi.
Ale poďme pekne po poriadku.
Cestu som začal v sobotu, 21.-eho apríla v najnižšie položenom mieste Spiša, na sútoku Hnilca a Hornádu, v zasadačke Obecného úradu v Margecanoch, kde som strávil hodinku v zajatí naozaj priateľskej atmosféry a potom ešte v sprievode Jula Kaľavského (ktorý nás mimochodom bude reprezentovať na MS v maratóne) okolo Hnilca po asfaltke do Jakloviec. Aj tu som sa stretol v miestnej knižnici s vrelým privítaním a potom už moja trasa pokračovala do mesta Gelnica. Teploty k obedu zákonite pribúdalo a tak som bol rád, že ďalej som už išiel lesom cez kúpele Thurzov až k Slovenským cechom, kde sa lesná cesta pobrala prudko a dlho hore a tak som prvý krát vydýchaval na Gáborových chatách. Dvadsaťjednotku (aprílovku) som ukončil tesne po tretej poobede, prechodom cez lyžiarske Plejsy, na námestí v Krompachoch.
Na druhý deň som vyrazil na trasu po klasických cestách ráno o ôsmej z Krompách a cez vyľudnené Spišské Vlachy (nedeľa doobeda) došiel napokon až do Olcnavy. Musím priznať, že je to aj na môj vkus dosť dlhá štreka, navyše po asfaltke a v sprievode áut, ktoré okolo mňa fičali jedným i druhým smerom. V Olcnave som si oddýchol, bohužiaľ „občerstvovacie stanice“ boli ešte vždy zatvorené. Popri trati a okolo Šikľavej skaly som niekedy okolo poludnia dorazil do Matejoviec nad Hornádom a odtiaľ sa vydal na juhovýchod , hore dedinou, neskôr lesom a na koniec lúkami k mojej druhej cieľovej zastávke, na Poráč. Pred dedinou, na neuveriteľne krásnej stráni s bačom, ovečkami a výhľadom do Hornádskej kotliny a na Vysoké Tatry som pookrial a aj si uvedomil, aký je život jednoduchých ľudí kdesi diametrálne inde, ako stresové pobehávanie upachtencov mestskej populácie. Na Poráči som konečne „udrel“ zaslúžené pivo a dorazil deň číslo dva.
Cesta z Poráča, v tretí deň môjho putovania, začala tentokrát netradične po lesnej ceste, smerom na juh, v miernom stúpaní k Holému vrchu. Tu sa trasa rozdvojuje, vľavo vás zavedie na Bukovec, ja som odbočil doprava a cez lúky nabral smer k rusínskej dedinke Závadka. Táto časť trasy je pohodová, lebo hoc je aj dlhá, vedie vcelku po rovine, s peknými výhľadmi na obe strany. Aj k Hornádu, aj k Hnilcu. Asi po dvoch hodinách sa predo mnou začali ukazovať temné mraky, ale aj na kopci uložená dedinka- Závadka. Je potrebné ešte dodať, že v týchto častiach mojej trasy mi spoločnosť robil len zvuk lesných píl a svieža zeleň briez, žltých iskerníkov, bielych veterníc a modrých soldaneliek. Zo Závadky vedie opäť nekonečne dlhá serpentína do Nálepkova, navyše spríjemnená neodbytnými žobrajúcimi rómskymi deťmi z miestnej osady. Krátka zastávka na „občerstvovačke“ v Nálepkove, smer doprava, na západ a po asfaltke v miernom stúpaní na Hnilčík- Zajac, konečná v tento deň.
24.-ho apríla sa ráno ukazovala nie práve najoptimistickejšia obloha, ale len čo sme, spolu s pánom Lučivjanským, vyrazili od Klopačky na Mráznici smerom hore, Pod Javor, vrazili sme do turisticky najideálnejšieho počasia. Polooblačno, mierny osviežujúci vetrík. A ja navyše po dlhých dvoch samotárskych dňoch aj na príjemného, sympatického a inteligentného spoločníka. V zaujímavej debate sme cez Hliníky dorazili až na vrchol, do sedla Grajnár (mimochodom najvyššie položeného miesta prvej časti putovania po Spiši). Cesta dole na Gretľu je vlastne príjemnou prechádzkou a tu som si aj užil niekoľko minút „slávy“, lebo spoločnosť mi tentokrát robili hneď dve televízie- Reduta a Markíza. Na ďalšiu cestu po asfaltke, dole do Novoveskej Huty sa ku mne na chvíľu pripojil aj Albín Medúz na chodúliach a autá na nás vytrubovali, až sa hora dookola ozývala. Moje putovanie v štvrtý deň i na záver celej prvej časti trasy som ukončil v STM besedou s ženami (a jedným mužom) MO Jednoty dôchodcov v Spišskej Novej Vsi.
Fakty z trasy č. 1: spolu prejdených kilometrov: 90
prevýšenie: 720 m
čistý čas prechodu: 21 hod.
priemerná rýchlosť: 4,3 km/hod.
Teším sa na májové turistiky zo Spišskej Novej Vsi do Levoče, dookola cez Slovenský raj. Nepridáte sa?
Michal Buza st.
