Po získaní informácie, že v jednom útoku v prvoligovom zápase hokejových ôs nastúpia vedľa seba matka s dcérou, sme cítili, že na Spiši sa opäť raz píšu malé dejiny. A akokoľvek vytrvalo sme sa pýtali „uja googla“, či sa podobný prípad v okolí vyskytol, zistili sme, že príbeh Miroslavy Plencnerovej a jej dcéry Natálie je naozaj jedinečný.
Mamina si talent všimla v ôsmich rokoch, verí, že hokej bude Natálku baviť
Mamke Mirke učaroval v tom čase takmer výlučne chlapčenský šport v štrnástich rokoch. „Raz som šla na populárne „korčulko“ v bratových o číslo väčších korčuliach. Stretla som sa s kámoškami, ktoré začínali hrať hokej a tie sa ma spýtali, či neprídem na tréning. Súhlasila som, a tak to v podstate celé začalo,“ opisuje štart kariéry útočníčka HC OSY. A Mirke to na korčuliach s hokejkou v ruke išlo a stále ide sakramentsky dobre. Trikrát sa stala majsterkou Slovenska, dres s dvojkrížom na prsiach si obliekla aj na Majstrovstvách sveta. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou „zlatej éry“ ôs, jej kariéru zdobí vyše 400 kanadských bodov v našej najvyššej slovenskej hokejovej súťaži. Vo svojich 23 rokoch porodila dcéru Natálku a nevšedný príbeh začal naberať na obrátkach. „Po jej narodení som si myslela, že s hokejom končím. Po roku mi však začal on aj baby veľmi chýbať, a tak som vynechala jednu sezónu a korčule išli späť na ľad. Prirodzene skĺbiť úlohu matky a hokejistky nebolo ľahké, no ak sa chce, všetko sa dá. Začala som brávať dcéru na tréningy so sebou, motkala sa pri nás, učila sa základy korčuľovania a takto nebadane asi v jej ôsmich rokoch sa naštartovala jej kariéra. Potom to nabralo taký „prirodzený“ spád. Dcére sa hokej zapáčil, začala s vážnymi tréningami. Nevadilo jej skoré ranné vstávanie, od piatej triedy je žiačkou hokejovej triedy ZŠ Komenského, kde sa môže hokeju aktívne venovať. A keďže v tejto sezóne dosiahla vek, kedy môžu dievčatá nastupovať za ženy, stalo sa, že sme nastúpili spolu v prvoligovom zápase.“ Mirka tak má svoju dcéru pod priamou kontrolou, na ľade i mimo neho sa jej snaží odovzdať čo najviac skúseností. „Výhodu má v tom, že dobre korčuľuje, je vidieť, že trénuje s chlapcami. Hráva na poste obrancu, takže vie korčuľovať solídne dozadu, čo je jej veľkým plusom. Samozrejme musí ešte zlepšiť palicovú techniku, získať silu, veriť si na ľade a neurážať sa, keď jej tréner povie, že niečo robí zle. V dnešnej dobe to môže dotiahnuť do reprezentácie, môže pochodiť s hokejom svet, ale samozrejme musí stále chcieť a pracovať na sebe. Na konci sezóny absolvovala turnaj reprezentácie dievčat do 16 rokov v Budapešti, kde si vyskúšala a videla, ako to chodí v reprezentácii. Prajem jej, aby sa jej darilo, aby ju hokej bavil a napĺňal, a aby mala z toho dobrý pocit,“ skonštatovala staršia z hokejovej dvojice.
Natália dúfa, že mama ešte zopár sezón potiahne. „Stále mi má čo ponúknuť“
Tá mladšia sa narodila 3.12.2003. Natálku na hokeji priťahuje takmer všetko. „Hlavne dynamika, rýchlosť, byť na ľade a tvoriť so spoluhráčmi. Pri hokeji sa viem uvoľniť a zabudnúť na všetko zlé. Už od malička ma to lákalo, bola som rada, keď ma mamka brávala na štadión. Postupom času som si k hokeju vybudovala silné puto a dnes si bez neho neviem predstaviť svoj život.“ Natália má veľkú výhodu v tom, že jej hokejový idol korčuľuje stále s ňou v jednom tíme. Čo si na mame najviac váži? „Bojovnosť, cieľavedomosť, zodpovednosť, trpezlivosť. Na ľade je rýchla a obratná, vo všetkom mi ide príkladom. Je mojím vzorom v normálnom živote a aj po hokejovej stránke. Všetky vlastnosti by som chcela mať, veď je to moja mama. Neviem v čom a či vôbec budem lepšia, ale jednoznačnú výhodu mám v tom, že som skôr začala hrať. Teraz mám lepšie podmienky a možnosti, ako mali dievčatá predtým. Trénujem každý deň s chlapcami a aj s dievčatami, len škoda, že nás dievčat je málo,“ skonštatovala Natália, ktorej sa 1.10.2017 v zápase v Prešove splnil sen a nastúpila prvýkrát v seniorskom drese ôs. Samozrejme mama bola ako pri každom doterajšom životnom rozhodnutí pri tom. „ Som jej veľmi vďačná, že tam bola so mnou. Určite je ešte skoro rozmýšľať o konci mamkinej kariéry. Dúfam, že keď tu bude fungovať ženský hokej, tak si ešte odohráme spolu niekoľko sezón. A keď to raz príde, tak jej prajem, aby spomínala na hokej len v dobrom, na všetky tie tituly, rozhodujúce výhry, ale aj prehry. A tak ako sa jej darilo v hokeji, nech sa jej darí aj v živote a hlavne nech ma podporuje ako doteraz a stojí pri mne,“ úprimne dodal spišskonovoveský hokejový talent.
Oliver Buza
