Ešte z čias bývalého Československa si pamätám vetu: “Co je doma, to se počítá!” Čím som starší, tým lepšie si uvedomujem, že to nie je iba jednoduchý slogan, ale hlboká ekonomická myšlienka. Riadi sa ňou každý, komu záleží na vlastnom majetku. Nemám na mysli zhromažďovanie nepotrebného haraburdia ako v syslej nore. Mám na mysli starostlivosť a zveľaďovanie majetku, ktorý ovplyvňuje kvalitu života. Použijem príklad. Keď niekto dostane na jednom z kolies svojho auta defekt, asi ho nebude pod cenu predávať niekomu inému. Defekt opraví a používa auto ďalej. Niečo iné môžeme občas sledovať pri starostlivosti o majetok v našom meste. Napríklad pri predaji reklamných plôch na stĺpoch verejného osvetlenia, pri dlhodobom prenájme celého verejného osvetlenia, či odovzdaní Stanice opatrovateľskej služby. To sú len tri z množstva príkladov, kedy sme ako riešenie problému našli v zbavení sa zodpovednosti. Tým iba ukazujeme, že niečo nedokážeme, ale niekto iný áno. Pri pohľade na peniaze, ktoré zhtne existencia úradov verejnej správy v našom meste, cítim, slušne povedané, rozpaky.
Je zvláštne, že politika ako pracovná činnosť nevytvára žiadne hodnoty, ale politici, ktorí spravujú spoločný majetok, nahonobili najviac svojho súkromného majetku práve počas politickej kariéry. Ak by rovnakým spôsobom dokázali zveľadiť aj ten majetok, ktorý sme im zverili do správy my, voliči, nevadilo by mi to. Veľmi rád by som videl tabuľku, v ktorej by som našiel, čo všetko mesto zo svojho majetku predalo alebo prenajalo a čo všetko kúpilo. A rovnako zaujímavé by bolo čítanie o tom, komu sa mestský majetok predával a predáva a prenajíma.
O Píšem o tom kvôli informácii, že mesto sa chystá predať autobusovú stanicu. Roky ju nedokázalo dostať do slušného stavu a tak našlo riešenie. Z rozhodnutí mesta a poslaneckej väčšiny v našom mestskom zastupiteľstve je stále intenzívnejšie cítiť potreba čerstvého vzduchu. Zmeny. Naozajstnej nie len kozmetickej. Ak sa má Spišská Nová Ves opäť pohnúť vpred, potrebuje čerstvú krv.
-leb-