Situácie na našich cestách nám dennodenne poriadne brnkajú na nervy. A to nemám na mysli nekončiaci seriál ich opráv. Tie my, vodiči, trpezlivo znášame. Aj keď obrovská rekonštrukcia ešte ani zďaleka nekončí a niektoré nové koberce sa už na krajniciach začínajú drobiť, časť ciest v meste nás konečne prenesie do 21. storočia. Mňa, a určite nielen mňa, poriadne štvú kolóny, ktoré sa tvoria na viacerých križovatkách. Do susedných Smižian sa autom väčšinou dostanete rovnako rýchlo ako na bicykli. Samostatnou kapitolou je parkovanie. To čo môžeme vidieť na uliciach v okolí centra mesta je absurdné. Chodníky pre chodcov, trávniky – to sú parkovacie miesta, ktoré obľúbujú vodiči z okolitých miest a dedín. Nedostatok parkovacích miest už roky riešime bez akejkoľvek koncepcie a len na úkor zelene a priestorov, kde sa mohli hrávať deti, či oddychovať dospelí. Argument vysvetľujúci rast problémov na cestách je jasný. Pribúda stále viac a viac nových áut. Je to argument pravdivý a regulárny. Ale čelia mu aj iné a väčšie mestá. Často úspešnejšie než my. Možno si poviete: keď toľko mudruješ, navrhni riešenie! Priznávam, že ho navrhnúť nedokážem. Ale u mňa to nie je hanba. Ja za niečo také neberiem peniaze z daní obyvateľov mesta. Hanba padá na tých, ktorí ani za naše peniaze už roky nevedia prísť s nápadom a pomôcť stále prepchatejším uliciam Spišskej Novej Vsi….
-leb-
