Pred rokom začal môj syn chodiť do škôlky. Po roku vidím, že sa riadne zmenil. Každý, kto má túto skúsenosť, vie o čom hovorím. Zo všetkých zmien ma najviac potešila jeho detská poriadkumilovnosť. Hračky, ktoré pred rokom zostávali na noc rozhádzané po celej izbe (ak ich nepopratali rodičia) teraz náš malý škôlkár pred spaním poukladá na svoje miesto. Prečo o tom píšem? Nuž preto, že ma na Spišskom trhu oslovil jeden priateľ zo sídliska Mier a poriadne napaprčený rozprával o tom, ako to vyzerá v okolí novovystavaného cyklochodníka. Asi ako v izbe predškôlkára. Špina, neporiadok, nič neupratané. Navrhol by som stavebníkom, aby od septembra začali navštevovať jednu z materských škôl v našom meste. Možno by potom, ako získajú škôlkárske návyky, mali Novovešťania o dôvod menej kritizovať náš preslávený chodník pre cyklistov.
Bývalo zvykom dávať významným stavbám prívlastky, ktoré vypovedali o príčinách a spôsobe ich vzniku. Napríklad Socha slobody, či Trať mládeže. Aj náš cyklochodník by si určite nejaký ten prívlastok zaslúžil. Veď je jedinečný. Umiestnením, financovaním, využitím aj obdivom, ktorý vyvoláva. Ja navrhujem “Zbojnícky chodníček”. A ešte by sa mohlo zlepšiť jeho osvetlenie v noci, pretože naše nové verejné osvetlenie zatiaľ vrhá viac tieňov než svetla. Sochy poslancov, ktorý schválili jeho výstavbu v nadživotnej veľkosti by mohli mať namiesto očí reflektory a osvetľovať tento nevšedný kúsok nášho mesta, o ktorý sa už čoskoro určite začne zaujímať aj UNESCO. A ak náhodou nie, tak určite vyhrá v nejakej internetovej súťaži titul “Najkrajší cyklochodník na svete”.
-leb-
