Vie mi to poriadne pokaziť náladu. Kúpim si miešok zemiakov a keď ich začnem čistiť, pod šupkou nachádzam plno “kazov”. A tak vyrezávam, vylupujem a výsledkom je očistený zemiak plný dier a dieročiek. Štvrtina z neho skončila v koši. Kúpim si nakrájanú šunku. Nezjeme ju všetku, ale o dva dni je pokrytá slizom a končí v koši. Broskyne alebo paradajky majú chuť, ktorú sa snažím už dlho identifikovať. S určitosťou viem, že to nie je chuť paradajok a broskýň. Hračky, ktorú kúpim deťom, neprežijú zaťažkávacie skúšky detských rúk, ale po pár dňoch prestanú sami od seba svietiť, krútiť sa, alebo vydávať zvuky. Začala nám blbnúť práčka. Má už 15 rokov. Dali sme jej ešte jednu šancu a zavolali opravára. O 5 minút bola v poriadku a opravár pri rozlúčke povedal: Takú dobrú už nikdy v živote nekúpite. Asi viete o čom hovorím. Elektroniku dnes vyrábajú tak, aby sa po období záruky rýchlo pokazila. Ale späť k potravinám a jedlu. Ako dieťa sme nemali spišské párky kedykoľvek rodičia chceli. Ale keď už ich zohnali, tak to boli párky ako báseň. Dnešné spišské párky robia svojmu menu skôr hanbu. Roky som hrdý na naše reštaurácie. Je ich dosť a väčšina z nich ponúka špičkové jedlá. Ako vidím, prichádza konkurencia. Minimálne 3 čínske reštaurácie len na námestí. Ochutnal som a nemôžem povedať, že v nich varia zle. Raz mi chutilo veľmi a raz skoro vôbec. Ale sú lacné a nakŕmia vás rýchlo. Z Domu kultúry sa stal svätostánok čínskeho tovaru a na námestí nájdete aj ďalšie predajne s tovarom, ktorého kvalita je primeraná nízkej cene. Bol som párkrát aj v mestách na západ od Slovenska a tento druh “kultúry” som videl iba v čínskych štvrtiach týchto miest. Aby sme sa rozumeli, v žiadnom prípade neodsudzujem takéto predajne, či bufety, len sa mi zdá, že ich už máme v centre viac než dosť. Naše mesto a jeho zástupcovia lietajú do Číny a po návrate domov sľubujú, že nám čínski podnikatelia otvoria nové fabriky a prinesú nové pracovné miesta. Snáď nemali na mysli tento plazivý rozmach ázijských bazárov a bufetov.
-leb-