Viacerí hokejoví odborníci na čele s koučom HK Orange SR 20 Ernestom Bokrošom tvrdia, že tohtoročná slovenská dvadsiatka má výbornú kvalitu. Preto nás môže zvlášť tešiť, že dres s dvojkrížom na prsiach obliekajú aj dvaja Spišiaci. Pavol Skalický už v projekte pôsobil v minulom roku, novicom v elitnom mládežníckom tíme je Matej Giľak. Oboch vyspovedal Spišský Patriot.
Ako sa zrodilo Vaše účinkovanie Orange 20 a čo si o tomto projekte myslíte?
M.G.: Počas minuloročnej sezóny ma spišskonovoveský tréner Peter Křemen odporučil pánovi Ernestovi Bokrošovi. Následne som bol nominovaný na turnaje v Piešťanoch a Břeclavi, kde sa mi zadarilo, čím som asi zaujal. Bol som pozvaný na letné výcvikové tábory a turnaj vo Švajčiarsku a po ich absolvovaní som podpísal zmluvu. Pevne verím, že je to krok vpred v mojej kariére, je tu totiž veľká šanca hrať pravidelne najvyššiu slovenskú súťaž a ukázať sa hokejovej obci v tom najlepšom svetle.
P.S.: Ja som sa do tímu dostal už v minulom roku, no keďže som ročník 1995, zmluvu som podpísal na dva roky. Projekt HK Orange 20 SR je veľmi dobrým projektom, svojou organizáciou a myšlienkou je tým najlepším, čo talentovaní mladíci na Slovensku môžu dostať.
V čom si myslíte, že účinkovanie v reprezentačnej dvadsiatke je výhodnejšie ako vo svojom materskom klube?
M.G.: V prvom rade chcem povedať, že som hokejovo vyrástol v Spišskej Novej Vsi a na tento klub nedám dopustiť a som vďačný každému trénerovi, ktorý mi vštepoval hokejové zručnosti. Na druhej strane je tu možnosť hrávať extraligu, čo je výkonnostnejšie iný level ako prvá liga, a preto som sa takto rozhodol.
P.S.: Mnohí chalani sa zväčša nedostanú na „A“- čkové súpisky a musia hrať za juniorku, čo ich často nikam neposúva. U mňa je to jasná voľba, tu môžem hrať extraligu, ktorá mi dá oveľa viac ako prvá liga.
Ako je o vás v tíme postarané?
M.G.: Ak by som sa na niečo sťažoval, nebolo by to fér. Manažment sa o nás stará veľmi dobre, servis okolo nás funguje bezchybne. Tak na ľade, ako i mimo neho, je cítiť, že obliekame na seba reprezentačný dres. Je to veľmi príjemné, že nám v podstate nič nechýba, no zaväzuje nás to k tomu, aby sme sa na ľade prezentovali len v tom najlepšom svetle.
P.S.: Veľmi dobre, skoro všetko máme takmer pod nosom. No ako už Maťo spomínal, je to veľký záväzok mať na sebe dvojkríž, ste pod väčším drobnohľadom, čo však určite nie je na škodu. Každý v tíme sa nám snaží pomáhať a je našou psou povinnosťou nechať na ľade v slovenskom drese všetko, čo je v nás.
O trénerovi Bokrošovi sa vie, že dokáže byť poriadne prísny, no zároveň spravodlivý. Aký teda je?
M.G.: Myslím si, že náš tréner je úplne v pohode. Osobne mám pred ním veľký rešpekt, ale to som mal pred každým, pod ktorým som trénoval. Snažím sa robiť všetko, čo mi povie, maximálne sa koncentrovať na každé jedno striedanie. Práve disciplína a koncentrácia i na tie najmenšie detaily je to, na čo najviac dbá.
P.S.: Ernest Bokroš je veľmi skúsený tréner, ktorý pri dvadsiatke nepôsobí prvý rok a presne vie, ako na nás… Je to veľká osobnosť na ľade i mimo neho a myslím si, že pod jeho vedením máme všetci veľkú príležitosť zlepšovať sa.
Aký je Váš osobný cieľ pre túto sezónu?
M.G.: Prvým cieľom je adaptovať sa v tíme a podávať kvalitné výkony v slovenskej extralige. Druhým a asi podstatne ťažším je dostať sa na juniorské MS (MSJ), ktoré budú tento rok v kolíske hokeja v kanadskom Montreale. Práve tam majú hráči najväčšiu šancu ukázať sa agentom a skautom. Uvidím, či sa mi to podarí, no chcem pre to urobiť maximum.
P.S.: Ja som už v minulom roku na MSJ hral a bolo by „smutné“, ak by som nemal takúto ambíciu aj teraz. Uvidíme, čo bude, aká sa zíde konkurencia, no verím, že v Kanade hrať budem. Viem, že to záleží len a len od mojich výkonov.
Spišská Nová Ves má pred touto sezónou ambíciu oživiť hokej na Spiši. Ako vnímate túto aktivitu a ste po skončení MSJ pripravení pomôcť svojmu materskému klubu v prípadných bojoch v play – off?
M.G.: Je to veľmi dobrý signál a verím, že bude aj úspešný. Najväčším problémom je, že na hokej v Sp. Novej Vsi prestali chodiť diváci a vrátiť dôveru do ich hláv a sŕdc bude veľmi ťažké. Ale riešenie je jednoduché. Ak sa bude vyhrávať a ľudia uvidia, že sa to celé myslí vážne, určite si cestu na štadión nájdu. Uvidím, čo bude po skončení môjho pôsobenia v projekte, či budem nominovaný na MSJ. No ak sa neobjaví žiadna „dobrá“ ponuka, a ak bude zo strany Spišskej záujem, určite prídem rád pomôcť.
P.S.: Zdá sa, že na Spiši sa konečne pohli veci tým správnym smerom, no to, ako to celé vypáli, ukáže až čas. Ja verím, že to vyjde a že opäť začne na náš krásny zimák chodiť čo najviac ľudí. A ak budem pre Spišiakov osožný a bude o mňa záujem, nemám problém po MSJ prísť. Urobil som tak i v minulom roku. Som predsa novoveský odchovanec a ak sa dá, svojmu klubu rád pomôžem.
-ob-
FOTOGALÉRIA:
