Doba už dávno predbehla kvalitu i kvantitu ciest (aj chodníkov), ktoré dennodenne využívame. Neustále zmeny v grafikonoch železníc i autobusových dopravcov naznačujú, že aj v tejto oblasti máme v lepšom prípade polojasno. Celá dopravná infraštruktúra na Spiši, tak ako ju poznáme dnes, vznikala dávno. Železnice na konci 19. storočia a asfaltové cesty v prvej polovici 20. storočia. Mnohí asi neviete, ale diaľnica mala prechádzať v tesnej blízkosti Spišskej Novej Vsi už pred 80 rokmi. Tomáš Baťa predstavil v roku 1937 svoj plán postaviť 980 km dlhú magistrálu prechádzajúcu celým Československom (aj cez Podkarpatskú Rus, ktorá bola súčasťou Slovenska). Politické otrasy, nástup fašizmu a odčlenenie častí Slovenska spôsobili, že sa pôvodný plán musel meniť. Vojna a nástup komunizmu ho dokonca na desiatky rokov zastavil. V druhej polici 20. storočia ale nastal stavebný boom a týkal sa aj ciest. A nielen diaľnice. Najprv stačilo, že boli bezprašné. Nároky na ich kvalitu rástli s počtom nových áut. Za pár rokov bola vybudovaná cestná sieť, ktorá, s malými zmenami,slúži motoristom dodnes. Odvtedy sa ale rapídne zmenil počet áut, ktoré po nich jazdia. A je to cítiť aj v našom meste. O plánoch Spišskej Novej Vsi v tejto oblasti sme hovorili s poslancom mestského zastupiteľstva Igorom Geletkom.“Komunikácie v našom meste bude za krátky čas čakať rekonštrukcia v pomerne veľkej miere. Bude sa týkať približne 40 ulíc o výmere cca 100 000 m2 za približne 5 miliónov eur bez DPH. Samozrejme pri zvyšujúcej sa premávke a počte áut dochádza aj k rýchlejšej „únave a rozpadu ciest“. Ich oprava je nevyhnutná, ak chceme aby doprava v meste fungovala plynulo a bezpečne. Ktoré ulice to budú, ale aj o kvalite prác a účelnom využití financií budeme obyvateľov Spišskej Novej Vsi včas informovať.” Igor Geletka ale vie, že veľkú pozornosť kompetentných si vyžadujú aj cesty v okolí mesta, ktoré má na starosti Košický samosprávny kraj. Celkom je to 360 km ciest II. a III. triedy a 165 mostov. Poslanec Geletka si nekladie ružové okuliare: ”Povedzme si úprimne, určité úseky sú dlhodobo v zlom stave, a to aj napriek tomu, že sa na nich určité úpravy realizujú. Tie sú však buď minimálneho rozsahu alebo technicky nedostatočné a pôsobia viac kozmeticky. Pre nás, Spišiakov, už nie je nič nové ak poukážeme napríklad na cestu smer Grajnár, ale aj iné cesty k rekreačným oblastiam, ktoré turistov či rekreantov skôr odrádzajú ako lákajú, aby sa ešte niekedy vrátili. Každý z nás, kto cestuje aj mimo nášho regiónu a kraja, môže a určite aj porovnáva stav ciest a pýta sa, prečo je to niekde tak a o pár kilometrov inak?” Objektívnym dôvodom je náročnejší terén Spiša. Ale ani ten neobstojí. Odborník stavbár vie, že pri stavbách a údržbe ciest sa často opakujú rovnaké chyby. A tie majú za dôsledok zmenu ciest na tankodromy. Hovorí: “Často sme svedkami toho, ako sa pri rekonštrukcii ciest realizácia posúva skoro až do zimných mesiacov, pretože často až vtedy dostáva správca cesty financie na ich opravu. Nastáva problém s kvalitnou prípravou podkladu pre novú vrstvu vozovky, či už je to stabilita, čistota podkladu alebo penetrácia . Rekonštruujú sa zvyčajne iba vrchné časti vozovky a nie aj podkladové. Po jednej – dvoch sezónach sa na nich nová vrstva začína rozpadať, pretože tlak čoraz viac zaťažených nákladných vozidiel na ceste urobí svoje a podklad pod novou vrstvou vozovky, ktorý bol realizovaný pred desaťročiami a stavaný na inú záťaž mu v tom nedokáže zabrániť. ” Samostatnou kapitolou sú dažďové vpuste, cestné rigoly,, ako aj letná, či zimná údržba ciest. Sneh a blato na našich cestách sú často viditeľnejšie ako ich značenie.
Dôležitou súčasťou ciest sú mosty. Napriek tomu, že sú pravidelne monitorované, k opravám dochádza 5 minút pred dvanástou a občas aj 5 minút po dvanástej. Podľa Igora Geletku je zlý stav mostov (aj v našom meste) viditeľný aj laickým okom. Stačí sa dobre pozrieť. “Uvidíte aj to, čo by ste pri „ bezpečnom a zdravom“ moste nemali vidieť. Odkrytá hrdzavá oceľová výstuž, odpadnuté časti betónu. Napriek tomu, že na to poukazujú aj kompetentní zástupcovia mesta smerom na Košický samosprávny kraj je to stále v rovine papierovania. Možno by bolo potrebné alebo až nevyhnutné tento postup dotiahnuť z papierového – alibistického do realizačného stavu, aby sme sa nedostali do štádia ako most cez priehradu Ružín.”
Stav ciest, ktoré využívame závisí od finančných možností, ale nielen od nich. Veľmi dôležité je, aby sa im venovali odborníci a skúsení pracovníci. A tí by mali mať vo svojej práci voľné ruky a um, nezviazané politickými, či ekonomickými tlakmi. Cestárov na záver nášho rozhovoru pochválil aj kandidát na poslanca Košického samosprávneho kraja Igor Geletka: “Je potrebná podpora ich činnosti , či už z pozície poslancov mestského zastupiteľstva, poslancov Košického samosprávneho kraja alebo pracovníkov týchto úradov. Cestári sa v rámci ich možnosti starajú o to, aby naša doprava po komunikáciách bola plynulá a bezpečná. A za to im patrí určite naše veľké poďakovanie.”
-leb-
