Nevýslovná radosť spolu so zátkami šampanského vybuchli na palubovke Šamorína po rozhodujúcom treťom zápase o bronz, v ktorom Spišiačky dominovali 65 – 57 a vybojovali pre Spišskú Novú Ves historické bronzové medaily. „Bola to ťažká – preťažká sezóna. Sme nevýslovne šťastní, že sa nám po nej na krku hompáľajú tieto nádherné placky,“ rozplýval sa v útrobách prekrásnej radnice v Spišskej Novej Vsi tréner Rüconu Dávid Demečko. Práve pozvaním od primátora Spišskej Novej Vsi Jána Volného odštartoval na Spiši kolotoč osláv historického bronzu.
Neľahké začiatky doby bronzovej
Tak ako to už v živote chodí, úspech musí byť vykúpený pádmi, bolesťou a slzami. To je práve to, prečo tak potom strašne chutí. O tom, aká tŕnistá bola cesta k tohoročnému bronzu, by mohol napísať snáď aj knihu GM ŠKBD SNV Róbert Šimkuľák. Bol to práve on, ktorý spolu s prezidentom Štefanom Trnkom stáli na začiatku tohoto projektu. A ambície boli nemalé. Účasť v prvej štvorke zaručujúca boje v nadnárodnej MEL – ke, úspech v stredoeurópskej lige CEWL, zisk jednej z medailí, takto bossovia ŠKBD postavili ciele pred touto sezónou. „Teraz sme už všetci múdri a približne vieme, kde sme urobili chyby, no pôrod ŠKBD bol naozaj ťažký. Úplné nové družstvo, nový klub na slovenskej extraligovej scéne, jeho akceptácia v basketbalovej obci, to všetko potrebovalo svoj čas, ktorý sme my nemali,“ zdôrazňuje ambiciózny manažér Rüconu. Dnes už Šimkuľák vie, že méty boli postavené príliš vysoko. „Hoci sme sa zápas od zápasu zlepšovali, nováčikovskú daň sme zaplatili aj s úrokmi. Zohratosť bola najväčším našim problémom, pomaly sa kryštalizoval káder, nejaké baby museli z kolotoča vypadnúť, prišli iné, také, ktoré boli ochotné podriadiť sa našim víziám. Vytvorili sme dievčatám profesionálne podmienky a čakali od nich jediné – nechať na palubovke srdce a celé svoje basketbalové umenie,“ vysvetľuje spišskonovoveský manažér.
Kolektív povýšený nad silu jednotlivkýň
Ako prvá „padla“ CEWL. V konkurencii rumunského Aradu a českých extraligových stálic BK Karlín a Valosunu Brno Spišiačky rýchlo pochopili, že európsky basketbalový vlak uháňa strašne rýchlo. Nezohraté Novovešťanky horeli hlavne v obrane a nakoniec vo svojej európskej premiére neuspeli. A ťažko bolo aj na slovenskom bojisku. „Rücoňáčky“ nakoniec tesne nepostúpili do nadnárodnej slovensko – maďarskej ligy, kedy ich od postupu delilo mizerných osem bodov zo vzájomného zápasu proti piešťanským Čajkám. Nervozita a sklamanie sa dali krájať, ale práve kdesi tu boli položené základy neskoršieho bronzu. Rodil sa totiž kolektív. Individuality sa začali spájať, rozumieť si aj mimo košov, chémia začala zaberať. Dievčatám sa do krvi dostával ťažký Demečkov obranný betón, v skupine o 5.–8. miesto zmietli všetko, čo im prišlo do cesty a už oveľa tichšie sa pripravovali na štvrťfi nále play – off. V ňom po hektickej dráme zdolali Piešťany a posunuli sa bližšie k vysnívanej méte. V treťom rozhodujúcom zápase už nezvíťazila Palušná, Jalčová, či Michulková, ale tím ŠKBD. „Prestali sme sa hrať na hviezdy a začali makať jedna za druhú. Paradoxne v tíme plnom individualít bola nakoniec najsilnejšia tímová súdržnosť,“ trafi la klinec po hlavičke kapitánka Rüconu, ďalšia basketbalová osobnosť Romana Stehlíková. Spišiačky čakal v semifi nále súper najťažší – Good Angels Košice. Ten potvrdil svoju vysokú kvalitu a bez problémov postúpil do fi nále. Rücon sa však hotoval na bronz.
Aspoň rok spišská doba bronzová. Demečko chce ísť vyššie
V súboji o tretie miesto čakal na Novovešťanky ambiciózny Šamorín, obhajca bronzu z minulého ročníka. Ten neskrýval svoju túžbu kov obhájiť a v prvom zápase to dal Spišiačkam „vyžrať“. Následne Šamorínčanky tesne prehrali na Spiši, a tak o všetkom opäť rozhodoval zápas číslo tri. „Šamorín šiel na tutotvku, doma chcel jednoznačne uspieť. My sme však zistili, že sa s nimi dá hrať. Boli sme zbytočne nervózne z toho, že môžeme uspieť, tréner mal čo robiť, aby nás dal do laty, no nakoniec to vyšlo a môžeme si tieto medaily vychutnávať naplno,“ glosovala po podpise do pamätnej knihy mesta Spišská Nová Ves ďalšia výrazná osobnosť slovenského basketbalu Lucia Lásková. Tá prišla na Spiš na jeden zápas, nakoniec odohrala skoro celú sezónu. „Viem, že som to občas dievčatám kazila, predsa len, bola som bez plnohodnotných tréningov, no dávali sme sa dohromady a verím, že potom som im i vedeniu dôveru splatila,“ dodala bývalá reprezentantka. Spišská Nová Ves sa teda na rok bude prikrývať bronzovým šatom. A do čoho sa oblečie v sezóne budúcej? „Všetci sme športovci a tí by si mali klásť len tie najvyššie ciele. Ísť od zápasu k zápasu, snažiť sa v každom uspieť, byť maximálne náročný na seba i na okolie. Potom sa úspech dostaví. Nech je tento bronz odrazovým mostíkom do ďalšej, dúfajme, že úspešnejšej sezóny,“ načrtol plány kouč SNV Dávid Demečko.
Projekt pokračuje, budúcnosť vníma prezident pozitívne
Z bronzových medailí majú Spišiačky ohromnú radosť, no vedenie si veľmi dobre uvedomuje, že sa z nich najesť nedá. „Pre nás sa už budúca sezóna začala,“ odkrýva budúcoročné plány prezident Rüconu Štefan Trnka. „Chceme zastabilizovať káder, už onedlho začneme rozprávať s babami o našich predstavách. Určite chceme byť silnejší ako v tomto ročníku. Bronz zaväzuje, no zároveň vyzýva na prekonanie. Túžime spišskonovoveskému divákovi, určite najlepšiemu na Slovensku, dotiahnuť na palubovku európsky pohár číslo dva – FIBA cup, verím, že tieto smelé plány naplníme. Verejnosť budeme priebežne informovať. Teraz si však ešte chvíľku užijeme bronzové opojenie,“ uzavrel debatu Trnka.
Oliver Buza
