Určite to nebola náhoda, že v deň, keď začínala prehliadka divadelného Spiša na doskách Novoveského divadla, otvárala sa aj v SPIŠSKOM MÚZEU výstava s rovnakým názvom- DIVADELNÝ SPIŠ. Ale predsa tu niekoľko, i keď drobných diferencií bolo. Zatiaľ, čo na divadelnej scéne v Redute vystúpil prvý z radu profesionálnych súborov Slovenska, v podzemí múzea sa svojim divadelným šarmom v jednoaktovke blysol jeden z dlhoročných amatérskych hercov súboru Hviezdoslav- Peťo Koenig. Ale bolo to len akési antré na proscéniu, aby sa jeho diváci (z polovice kolegovia z javiska) vzápätí presunuli o niekoľko schodov vyššie, kde už na všetkých čakala prehliadka kostýmov, kulís, rekvizít, plagátov i bulletinov na jednej multifunkčnej scéne, ktorá mapuje viac ako 80 ročnú históriu divadelného súboru Hviezdoslav.
Túžba tváriť sa, že som niekto iný, prezliekať sa do tuláckych handier i brokátových šiat boháča, posúvať sa v čase do stredovekých komnát i na paluby vesmírnych hviezdoletov, vysmievať sa hlupákom i režimom, ktoré stvorili, oplakávať lásky, ktoré nás nemilovali, prosto hrať, je stará, ako ľudstvo samo. Veď najstaršie divadelné kultúry Indie a Činy sa datujú niekde do roku 320 n. l. Časostroj gréckeho divadla, divadla rímskeho, stredovekých scén, divadla humanizmu a renesancie, commedie dell´arte, barokového, meštianskeho a romantického divadla doviedol dramatikov a hercov až k divadlu modernému a posunul tento umelecký žáner od Sofoklovej Elektry až k Brechtovej Matke guráž a od Nikostrata až po Gerarda Philipa.
O koľko bližšie v čase i priestore je k nám dátum 3. december 1932, keď sa uskutočnila ustanovujúca schôdza členov a priaznivcov divadelného súboru Hviezdoslav. Divadlo sa cez priepasť času dostalo aj do Spišskej Novej Vsi. S hrou O. Hradčanského „Keď šťastie chodí po horách“. A odvtedy (to šťastie) chodí v našom meste po doskách, ktoré znamenajú svet. V podaní L. Roštára, Š. Pechyho, J. Paulíniovej,, M. Liptákovej, B. Tauberovej, E. Koperovej, M. Strnada, či J. Gavláka a mnohých ďalších, ktorí si vo svetle reflektorov ukrojili svoj kúsok hereckej slávy.
Divadlo je od slova dívať sa. Písať o tom, čo všetko sa za tých neuveriteľných 85 rokov na novoveskej amatérskej divadelnej scéne odohralo by bolo pekné a určite aj užitočné. Ale bola by to výpoveď nekompletná. O práci dramaturgov, režisérov, hercov, scénografov, rekvizitárov, kulisárov, kostymérov, maskérov, osvetľovačov, zvukárov, inšpicientov, šatniarok, uvádzačiek i hasičov sa určite dozviete oveľa viac v dolných priestoroch múzea, kde je výstava o divadelnom Spiši od 20. októbra sprístupnená nielen divadelnej obci na oboch stranách opony, ale aj širokej verejnosti.
Opona je otvorená, vstúpte.
PS: Tá výstava má ale jednu chybu. Je neúplná. Autori totálne odignorovali malé javiskové formy, ktoré tiež patria do veľkej divadelnej rodiny. A v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch šírili dobré meno spišského divadelníctva od Plzne po Humenné. Nehovoriac o tom, že z celoštátnych i celoslovenských prehliadok nosili hlavné ceny, ako na bežiacom páse. (Ešte, že Ľudo Ferenc býva až v ďalekej d(D)edinke pri Bratislave).
A nakoniec ešte prehľad podujatí na ktorých som nebol, ale vy tam môžete byť, lebo si určite zaslúžia vašu pozornosť.
VESTIBUL SPIŠSKÉHO OSVETOVÉHO STREDISKA
Až do 11. novembra tam môžete uvidieť fotografické práce 4. ročníka FAJNEJ FOLKLÓRNEJ FOTKY.
KONCERTNÁ SÁLA REDUTY
6. novembra o 18, 00 hudobný koktail PETRA STAŠÁKA s hosťami, okrem iného aj so Števom Skrúcaným.
DOM KULTÚRY MIER
8. novembra o 19, 00 koncert populárneho speváka ADAM ĎURICA SPOLU TOUR 2017- 2018
GALÉRIA UMELCOV SPIŠA
Do 3. decembra sprístupnená provokatívna výstava figurálnej expresívnej maľby mladých výtvarníkov východného Slovenska pod názvom KRIVÉ ZRKADLO.
NÁRODOPISNÉ MÚZEUM V SMIŽANOCH
Výstava zberateľa a popularizátora ľudovej kultúry východného Slovenska Jána Lazoríka OD KOLÍSKY PO HROB V ZNAMENÍ DREVA bude k nazretiu do konca februára budúceho roka.
Michal Buza starší
