Na Spiš ho „dotiahla“ láska. Manželka, s ktorou sa zoznámil v jeho domovských Spojených štátoch amerických je Spišiačka, a tak voľba spoločného súžitia padla práve na krásny kraj pod Tatrami. Učiteľ na osemročnom gymnáziu – Arthur Smith.
Učiteľ na jazykovke má rád svoj job a Slováci sú mu sympatickí
To, kde bude ich spoločný syn vyrastať, bolo Arthurovi jasné už od jeho narodenia. „Moja manželka je Slovenka a máme spolu syna. Chceli sme, aby žil na Slovensku so svojou rodinou. A navyše podľa mňa život v Európe dáva mladým ľudom mnoho príležitostí, ktoré nie sú dostupné v USA,“ začína zaujímavým konštatovaním rozhovor o svojom už šesť ročnom pôsobení na Spiši sympatický učiteľ Arthur. „Vyštudoval som učiteľstvo a je preto úplne logické, že momentálne učím na jazykovej škole angličtinu. Mám rád túto prácu i svojich študentov,“ dodáva. Začiatky v úplne novej krajine, na inom kontinente, či v odlišnej kultúre určite nie sú pre nikoho prechádzkou ružovou záhradou. Ako to na slovenskej štartovacej čiare vnímal Arthur? „Úvod nebol úplne najľahší, no v mnohom mi pomohla moja skvelá manželka. Jazyk som vedel len minimálne. Nemal som žiadne očakávania, ani dobré ani zlé. Prísť sem bolo dobrodružstvo a ja mám stále rád takéto situácie, proste sa vezmem a pozriem sa ako to vyzerá na opačnom konci sveta.“ Mr. Smith sa postupne naučil solídne hovoriť slovensky a pomaly spoznáva i samotných Slovákov. Akí podľa neho sme? „Ľudia na Slovensku sú úprimní, usilovní a zodpovední. V americkej duši je istá stránka, ktorá je zatrpknutá a nedospelá v porovnaní s vami (len si pozrite naše komédie…). Ale keď sa to snažím vysvetliť tunajším ľudom, je im to úplne cudzie. Na vysvetlenie, raz som videl tínedžera ako otvoril dvere do kostola počas omše v mestečku Maine a vykrikoval oplzlosti na všetkých, ktorí tam sedeli. Potom zabuchol dvere a so smiechom ušiel. Takéto veci sa stávajú po celej Amerike. Američania veria, že rešpekt je niečo, čo si musíš zaslúžiť, čo si myslím aj ja, avšak nechápu, že aj tak by ste sa mali k cudzím ľuďom správať s rešpektom. Úroveň zrelosti v Európe je o niekoľko stupňov vyššia,“ pridáva zaujímavý ponor do duší oboch národov absolvent Lesley university v slávnom Cambrige.
Vadia mu drzí šoféri, zbožňuje Slovenský raj
35 – ročný Arthur však nemá problém vysloviť aj kritické slová. „Ja bývam pomerne kritický ku všetkému okolo mňa. Myslím, ale na konštruktívnu kritiku. Najtvrdší som predovšetkým k sebe. Vadia mi arogantní šoféri, aj služby by mohli byť na vyššej úrovni. No na druhej strane som tu šťastný. Moja rodina je úžasná, krajina je nádherná, akoby vystrihnutá z rozprávky. Mnohí ľudia sa tomu divia, keď to počujú, ale ja som oveľa šťastnejší, že žijem tu na Slovensku.“ A čo sa Arthurovi najviac páči v našom meste? „To je ťažká otázka. Môj žalúdok by si pravdepodobne vybral Nostalgiu alebo Grill Bar. Pre dušu umelca je najkrajšou Letná ulica, prinajmenšom v pekný slnečný deň. Vysoké stromy okolo kostolnej veže kostola Nanebovzatia Panny Márie sú ako stvorené na vynikajúce kompozície. Mimo mesta vyhráva na celej čiare Slovenský raj. Taký Prielom Hornádu je úplný poklad. Ale je tiež fajn mať zariadenia ako kino v Madarase, dokonca aj Tesco, keď nevyhnutne potrebujete nakúpiť o polnoci,“ dodáva spišskonovoveský angličtinár. Slovensko sa stalo Arthurovým domovom. Na našu poslednú otázku ako dlho tu plánuje ostať, len so širokým úsmevom odvetil. „Tak dlho ako si ma tu ponecháte…“
-ob-
