Jeden z najpopulárnejších dní v roku má mnoho prívlastkov. 1. apríl zvykneme nazývať Dňom bláznov, vtákov, začína sa mesiac lesov a my na každom kroku môžeme sledovať, ako sa príroda po zime prebúdza. Paradoxne, u ľudí sa začína prejavovať jarná únava.
Žiadnu jarnú únavu nepociťovali pracovníci Správy Národného parku Slovenský raj (NP SR). Práve naopak. Na Deň vtákov pripravili pre žiakov spišskonovoveských škôl jednu nezabudnuteľnú akciu. Riaditeľ Správy, Tomáš Dražil, prezradil: „Je jednou z našich úloh vytvárať pozitívny vzťah ľudí k svojmu životnému prostrediu. A v prípade detí o to viac, že sa ich vzťahy iba vyvíjajú. Preto sme ich k nám pozvali a dali im možnosť vyrobiť si kŕmidlá pre vtákov, naučiť sa niečo o našich vzácnych dravcoch a aj formou hier sa naučiť chrániť živú prírodu.“ A tak sa na dvore, patriacom Správe NP SR majstrovalo. Ochranári pomáhali a deti si sami vyrábali vtáčie búdky. „Túto sme vyrobili my a zoberieme si ju do školy. Každý deň do nej budeme dávať potravu pre vtáčikov.“ hrdo predvádzal svoj výtvor jeden z malých školákov. S búdkou pod pazuchou sa už ponáhľal na druhé stanovište. Na ňom už čakali sokoliari a ich živé dravé vtáky. Orol, sokol i plamienky driemavé – také boli učebné pomôcky na nezvyčajnej hodine prírodopisu. Najväčšiu pozornosť budil majestátny orol skalný s menom Boris. Deti sa od sokoliarov dozvedeli veľa zaujímavostí o dravcoch. Napríklad to, že pri strmhlavom páde za korsťou dosiahnú rýchlosť najrýchlejších monopostov Formule 1 – až 260 km za hodinu. Alebo to, že k najstarším sokoliarom na Slovensku patril Svätopluk. Vrcholným zážitkom bola možnosť siahnúť si na živých dravcov a s predstieraným hrdinstvom Borisa pohladkať.
V rovnakom čase, ale na inom mieste v Spišskej Novej Vsi, sa stretla iná skupina ľudí. Na budove rušňového depa sa ocitla nová pamätná tabuľa. Bude pripomínať tragickú udalosť 1.apríla 2011. Na železničnej stanici v našom meste, po zrážke lokomotívy s osobným vlakom, vtedy vyhasli 3 ľudské životy. Bolesť pozostalých oddnes nevyhasla. So slzami v očiach čítali mená svojich milovaných, teraz už len vyryté zlatým písmom do čierneho mramoru. Stále sa nemôžu zmieriť s nepochopiteľnou udalosťou, ktorej vinníka nedokázali súdy určiť a potrestať dodnes. Veľký hold a česť ich pamiatke vzdáva aj Spišský Patriot.
-leb-
FOTOGALÉRIA:
