Ani jeden z nich bytostne odchod za prácou do zahraničia nepotreboval. Obaja boli zamestnaní, slušne zarábali. Manželský pár Kozákovcov však nakoniec do Dánska za prácou vycestoval. Splniť si svoj sen.
„Bol to šok. Z ničoho nič mi v práci zazvonil telefón a bolo mi oznámené, že tá práca v Dánsku je vybavená. Ja som o ničom nevedel, vybavovala to manželka a dala im na mňa kontakt. Tak som povedal O.K. a naše dánske dobrodružstvo sa mohlo začať,“ s úsmevom opisuje štart dánskej anabázy Jozef. „Písal sa rok 2007. Ja som už predtým robila na výletnej lodi a som taký typ, že ma baví spoznávať nové krajiny, ľudí. V tom čase sa zo Slovenska masívne odchádzalo hlavne do Anglicka či Írska, ja som v agentúre našla Dánsko a ponuka ma zaujala. Tak sme sa s manželom dohodli, že to skúsime,“ pridáva svoj pohľad sympatická blondínka Zuzana. Do Kodane odišli v júli 2007 a začiatky veru ľahké nemali. „Po príchode na letisko nás tam čakal taký týpek z agentúry, ktorý nás zaviedol do bytu, kde bol okrem nás ešte jeden pár zo Slovenska. V byte nebolo nič, prvú noc sme spali na zemi, neboli tam ani len svetlá. Podpísali sme zdrap papiera, zaplatili nájom a museli sme začať makať,“ opisuje Jozef. Ich novým pracovným domovom sa stal päťhviezdičkový luxusný hotel známej americkej hotelovej siete a náplňou ich práce bolo upratovanie izieb. „A to bol iný džez. Mali sme upratovať 40 izieb za 8 hodín. Všetko do najmenších detailov, za zadkom vám neustále niekto stál, kontroloval, nebojím sa povedať, že až buzeroval. Takto sme fungovali 7 mesiacov, až sme si raz povedali dosť a dali sme výpoveď. Na to si nás zavolala majiteľka firmy a ponúkla nám lepšie pracovné pozície. Mne ponúkli prácu „housemana“, čiže človeka, ktorý dopĺňa minibary a stará sa o izbu ako takú a Zuzka začala kontrolovať to, čo predtým robila. Z kontrolovanej sa stala kontrolujúca a už ten život nabral iný rozmer. Obaja sme si prácu vážili a v rámci firmy sa Zuzana dokonca stala dvakrát supervízorkou roka a i ja som dostal nejaké ocenenia. Nasledoval zákonitý a rýchly pracovný postup. Firme pribudol nový hotel v centre mesta a Zuzana už v ňom pracovala ako “housekeepingmanager“, t.j. človek zodpovedný za celkovú čistotu hotela. Ja som tiež postupoval a momentálne pôsobím ako manažér. Mám na starosti 4 hotely, „pod sebou“ 60 ľudí,“ opisuje zaujímavý príbeh manželov Jozef. Ich firma expandovala, v centre Kodane podpísala zmluvu s najväčším hotelom v Škandinávii BellaSky, ktorý má 814 izieb a manželia sa tam opäť stretli. Obaja už na významných manžérskych pozíciách robia dobré meno Slovensku i svojmu rodnému Spišu. „Všetko sme si však tvrdo odmakali. Nik nám nedal nič zadarmo. Boli chvíle, kedy sme sa chceli zbaliť a odísť na Slovensko, niekedy však treba zaťať zuby, utrieť slzy a ísť ďalej. Momentálne sme obaja spokojní, robíme prácu, ktorá nás baví, žijeme v nádhernom meste,“ bilancuje 6 rokov v krajine bez kopcov s kopou bicyklov Zuzana. Dánsko je považované za raj sociálnych výhod? Ako to vidia Spišiaci, ktorí tam už tak dlho žijú? „Je to tak. Dánsky sociálny systém vám síce z výplaty zhltne 46%, ale na rozdiel od Slovenska to aj cítiť. Je to zrejmé všade. U lekára, v školstve, zdravotníctve. Navyše Dáni majú silné odbory, a tak je to vidno aj v práci v podobe rôznych benefitov. Jedna taká perlička, ak ste trošku chorí, tak nemusíte k doktorovi. Jednoducho to oznámite zamestnávateľovi a máte zaplatený deň. Jasné, že sa to nezneužíva, to by nedopadlo dobre,“ dodáva Zuzka. A čo im zo Slovenska v Dánsku chýba? „Rodina, známi, priatelia, to je to, prečo sa radi vraciame domov. Ale poviem pravdu, po dvoch týždňoch strávených na Spiši sa už aj celkom tešíme na návrat. V Kodani sme si zvykli, je to multikultúrne a mnohonárodné mesto, i keď na môj vkus je tam už priveľa moslimov. Momentálne tam máme prenajatý byt, v pláne je už aj kúpa nehnuteľnosti. Ešte sme sa s manželkou nezhodli, či byt alebo dom,“ prezrádza plány do budúcna Jozef. Dánsko je rozlohou i počtom obyvateľov takmer zhodné so Slovenskom. Dáni milujú futbal, dobré pivo, veď sa hovorí „pije ako Dán“. Akí teda sú? „Veru tak, Dáni si vedia vypiť….. Hlavne cez víkend sú bary a krčmy plné. Sú to hlavne pivári. Ale ináč sú úplne v pohode národ. Síce chvíľu trvá, kým si vás pustia k telu, ale potom sú až príliš otvorení. Sú veľmi tolerantní, veď tu žije toľko národností. Ale Slovákov majú radi. Majú kredit pracovitých a slušných ľudí. Okrem slovenskej komunity je v Kodani veľa Poliakov, Rumunov, Litovcov. A ako som už spomínal i húfy moslimov z Pakistanu, či Bangladéšu. A nájdu sa aj takí, ktorí celý sociálny systém len zneužívajú. Zatiaľ to Dánom nevadí, ale podľa mňa je to časovaná bomba,“ ukončil zaujímavú debatu o dvoch Novovešťanoch, ktorí sa presadili v tvrdom hotelovom priemysle, Jozef.
-ob-
FOTOGALÉRIA:
