Vox populi – vox dei, alebo hlas ľudu – hlas boží. To platilo už v antike. Radi sa potrebami ľudí zaštiťujú pri svojich rozhodnutiach aj politici. Aké ušľachtilé! Počúvať, ale hlavne poslúchať, občanov musí byť krédom každého, ktorého práve ľudia svojimi hlasmi posunuli do významnej funkcie. A práve preto sa budeme snažiť v tomto seriáli článkov každý mesiac „pošepkať“, čo si myslia Novovešťania, tým, ktorí by ich názory mali dobre poznať a niečo pre nich urobiť.
Dnešná téma určite nie je tou najdôležitejšou v živote Novovešťanov, ale v meste sa o nej veľa a často hovorí. Psi a ich majitelia. Táto spoľahlivo rozdeľuje verejnosť na dve polovice – prívržencov a odporcov. poplatky za psov urobili naše mesto známym na celom Slovensku. Veď sú najvyššie v celej krajine. Na druhej strane služby platiacim psičkárom úroveň poplatkov ani zďaleka nedosahujú. Obyvateľom mesta sme položili otázky: „Dodržiavajú majitelia psov nariadenia mesta? A dostávajú za svoje dane od mesta primerané služby?“
Oto – pracujúci: „Keď sa pozriem ako je všade našpinené, tak asi nie. Viete, čo začali chodiť smerom na letisko, ako idete po ceste z jednej z druhej strany, nakadené je tam všade. Tam sa potom nedá chodiť ani keď idete od Slovenského raja, krížom cez letisko. Všade musíte dávať pozor. Teraz dávali v Taliansku, čo idú robiť – zoberiem DNA to hovienko, čo sa vykadil a normálne zistím komu pes patrí a ten zaplatí pokutu, normálne represia a hotovo.“
Karol, pracujúci dôchodca: „Málo je odpadových košov, trošku viacej dozoru tých chovateľov psov takých väčších plemien. Ja chodím so psom každý deň a nemajú náhubky a ani vodítka. Človek sa vynorí a zrazu spoza rohu sa vynorí pes veľký vlčiak bez vodítka bez všetkého.“
Mamička na materskej dovolenke: „Mali sme psa, keď sme bývali na sídlisku Tarča. Mesto by malo zlepšiť vyhradené niektoré priestranstvá, kde by mali byť psy, alebo kde sa môžu venčiť a odpadové koše aby boli prístupné.“
Marta, živnostníčka: „Myslím si, že asi nie. Nemám tie skúsenosti, ale sestra, čo má psíka mi hovorila, že vidí často ten neporiadok po tých psíkoch. Tak ako v iných mestách také tie nádoby na hovienka toto by sa mohlo zlepšiť. Myslím si, že tí ľudia by to aj odpratali, keby mali kde, tu ani odpadový kôš nevidím, ktorý by slúžil na to.“
Majo, pracujúci: „Osobne ja nie som zástancom toho aby v byte boli psy. Pes ma mať koterec, má mať priestor, na to, je to zviera. A na také mesto ako je Spišská Nová Ves, ktorá má okolo 40 tisíc obyvateľov, by mala mať na venčenie psov viac takých priestorov. Bežne vidím, že pes sa vykadí a majiteľ za ním nepopratá extrementy.“
O názor na túto tému sme požiadali aj zástupcov Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi. Od prednostky úradu, Jely Bednárovej sme sa dozvedeli, že: „V roku 2013 Mesto na poplatkoch za chov psov vybralo celkom 46 587,91 eur. Mesto v minulosti zabezpečilo sáčky na psie exkrementy, snaha o ich rozdávanie sa však pre nezáujem verejnosti neujala, s tým, že na tento účel sú použiteľné rôzne sáčky. Bolo inštalovaných 30 odpadových košov na psie exkrementy. Jednotlivé mestské výbory majú po prerokovaní a odsúhlasení vo výbore možnosť požiadať o umiestnenie ďalších takýchto košov. Každá mestská lokalita má lokality , kde sú práve tieto koše už osadené, ktoré sú udržiavané priemyselne vysávajú a kosia.“
O svoje názory a skúsenosti, týkajúce sa psov a ich majiteľov v meste, sa s nami podelil aj občiansky aktivista a poslanec Košického samosprávneho kraja za Spišskú Novú Ves Rasťo Javorský. Začal spomienkou na konkrétnu udalosť.
„Bol som svedkom toho, ako pes, ktorého majiteľ nemal na vodítku, zaútočil na chlapčeka, ktorý prechádzal po ulici s matkou. Našťastie mal aspoň náhubok a tak dieťa iba zvalil na zem a zúrivo na neho brechal. Všetci sme zostali v šoku. To dieťa má možno dodnes panický strach so psov. Jeho mama poriadne vynadala majiteľovi psa, ale tým sa celý incident skončil. Zamyslel som sa, ako by som zareagoval, keby sa toto, alebo nebodaj ešte niečo horšie, stalo môjmu synovi. Až ma zamrazilo.“ Rasťo Javorský súhlasí, že môže platiť staré známe: „Pes je najlepší priateľ človeka“, ale pochybuje o tom, že človek je vždy najlepším priateľom psa. „Existujú majitelia psov, ktorí svojich miláčikov nedokážu ovládať. Tí potom vrhajú zlé svetlo aj na ostatných. Ale nedá sa nič robiť, mestá boli postavené pre ľudí a tí si platia dane za bezpečnosť a čistotu. Je povinnosťou volených zástupcov, aby im to zabezpečili. Viete, ja samosprávu vnímam ako holiča. Prídete k tomu, ktorému veríte, zaplatíte mu, vyberiete si účes a veríte, že vás ostrihá presne podľa vášho priania. Niekedy ale mávam pocit, že u tých našich „holičov“ nás len tak trochu učešú a povedia: že presne takýto účes nám pristane. Ale je to lepšie, ako by nás ostrihali dohola.“ uzavrel vtipne náš rozhovor mladý poslanec.
- leb -
