Ako sa opravujú cesty

Pred nedávnom mi napísal obyvateľ ulice Jána Čajáka. Starší, skúsený a vzdelaný muž. S úžasom pozoruje, ako sa na niektorých miestach opravujú cesty. Opisuje to takto: „Do pravidelného geometrického tvaru, štvoruholníka sa vyreže postihnuté miesto. Z neho sa do hĺbky asi 3 cm vyberie stará asfaltová hmota. Takto pripravené miesto sa natrie penetračným náterom. Ale pozor! Nie po celej ploche otvoru pripraveného pre nový asfalt, ale len tak trocha – kozmeticky, po obvode. S malým, 10 cm širokým štetcom (aby sa ušetrila drahá penetračná hmota), aby to na novom asfaltovom povrchu bolo vidieť. Asfalt sa potom nahádže do nevyčistenej, zaprášenej diery a celé sa to prejde valcom. Na pohľad pekná práca, ale trvácnosť minimálna.” Z jeho slov je cítiť sklamanie a nespokojnosť. Podobnú skúsenosť asi máme viacerí. A rovnako si asi lámeme hlavu nad tým, či má tento „úsporný” systém práce nejaký zmysel. Viete si predstaviť gazdu, ktorý by si išiel kúpiť nové vidly a vybral by si tie najhoršie? Síce najlacnejšie, ale po krátkom používaní by ich musel zahodiť a kúpiť si nové. A v obchode by opäť siahol po lacnom braku? Takýto gazda by asi rýchlo skrachoval. Dobrý gazda vie, že nie je taký bohatý, aby si kupoval lacné veci. A nejaký kurz dobrého gazdovania by mohli absolvovať aj strážcovia a správcovia obecnej kasy. Lebo v nej sú peniaze všetkých Novovešťanov, nielen tých, ktorí od nej majú kľúčik.
-leb-